ORGANIZAČNÉ POKYNY

  • Termín a miesto konania:  23. – 26. apríl 2019;  hotel Patria, Štrbské Pleso (Kongresová hala, resp. Lovecký salónik)
  • Účastnícky poplatok zohľadňuje nárast cien zo strany kongresového hotela (ubytovanie výlučne len spolu s wellness, zvýšenie cien stravovacích služieb a tiež parkovacích služieb) a predstavuje za štvordňové konzultácie (obmedzené maximálnym počtom účastníkov – 40)534.- € s DPH (z toho DPH – 89.- €, t. j. 445.- € bez DPH) a zahŕňa kongresový poplatok, rozsiahly pracovný manuál jednak v tlačenej podobe a jednak na CD - médiu, režijné a organizačné náklady a tiež sprostredkovanie kongresových služieb (ubytovania, stravovania a občerstvenia) nasledovne:
 - kongresový poplatok, odmeny konzultantom, režijné a organizačné náklady, rozsiahle pracovné manuály, prezentácie vrátane CD

268,-€ 

 - 3 x ubytovanie vrátane vstupu do wellness i bazéna a fitnes (ubytovanie bez wellness hotel neposkytuje), parkovného mimo hotelovej garáže (pre ubytovaných) a miestnej dane z ubytovania 146,-€ 
 - stravovanie formou bohatých švédskych stolov (raňajky, obedy, večere, občerstvenie počas pobytu)  120,- €
  • Možnosť samostatne objednať komplexný prehľad „Aktuálnej judikatúry pre obce“ za cenu 84,- € s DPH (70,- € bez DPH).
  • Hotel má iba dvojposteľové izby. Samostatné ubytovanie je možné iba po dohode s organizátorom v prípade voľnej ubytovacej kapacity, pričom cena takéhoto samostatného ubytovania po úprave cien zo strany hotela sa navyšuje o sumu 102,- €, ktoré je potrebné pripočítať k účastníckemu poplatku.
  • Ubytovanie je možné zabezpečiť len na celú konferenciu.
  • Uzávierka prihlášok: 10. apríl 2019
  • Počet účastníkov je obmedzený rezervovanou ubytovacou kapacitou hotela v prípade záujmu si preto urýchlene zabezpečte účasť.
  • Vyhradzujeme si právo odmietnuť účastníka prihláseného po uzávierke prihlášok, resp. po vyčerpaní kapacity ubytovania.
  • V prípade nedostatočného počtu prihlásených účastníkov si organizátor vyhradzuje právo zrušiť konzultačné stretnutie.
  • Účastník bude zaradený na konzultačné stretnutie ak sa prihlási a zároveň uhradí účastnícky poplatok. V prípade neúčasti sa účastnícky poplatok nevracia.
  • Ak účastník zruší svoju účasť 5 dní a menej pred jeho začiatkom je storno poplatok 100% účastníckeho poplatku; ak účastník zruší svoju účasť 6 - 15 dní pred začiatkom je storno poplatok 50% účastníckeho poplatku.
  • Výška účastníckeho poplatku je uvedená s príslušnou DPH a je stanovená dohodou.


SOTAC, s.r.o., Južná trieda 1, 040 01 Košice
účastnícky poplatok uhradiť na účet v UniCredit Bank, a.s., pob. Košice 
č. účtu: 6621344006/1111, IBAN: SK3111110000006621344006; BIC: UNCRSKBX 
var. symbol: 201904, najneskôr do 10. 04. 2019

 523/2004 Z.z.

 ZÁKON

z 23. septembra 2004

 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zmena: 523/2004 Z.z., 747/2004 Z.z.

Zmena: 171/2005 Z.z.

Zmena: 266/2005 Z.z.

Zmena: 534/2005 Z.z.

Zmena: 584/2005 Z.z., 659/2005 Z.z.

Zmena: 275/2006 Z.z.

Zmena: 527/2006 Z.z.

Zmena: 678/2006 Z.z.

Zmena: 199/2007 Z.z.

Zmena: 323/2007 Z.z.

Zmena: 653/2007 Z.z.

Zmena: 198/2007 Z.z., 323/2007 Z.z., 653/2007 Z.z.

Zmena: 165/2008 Z.z.

Zmena: 465/2008 Z.z.

Zmena: 383/2008 Z.z.

Zmena: 192/2009 Z.z.

Zmena: 390/2009 Z.z., 492/2009 Z.z.

Zmena: 57/2010 Z.z.

Zmena: 403/2010 Z.z.

Zmena: 468/2010 Z.z.

Zmena: 223/2011 Z.z.

Zmena: 512/2011 Z.z.

Zmena: 563/2009 Z.z. (nepriama novela)

Zmena: 69/2012 Z.z.

Zmena: 223/2012 Z.z.

Zmena: 287/2012 Z.z.

Zmena: 345/2012 Z.z.

Zmena: 150/2013 Z.z. (nepriama novela), 352/2013 Z.z., 436/2013 Z.z.

Zmena: 102/2014 Z.z.

Zmena: 292/2014 Z.z.

Zmena: 324/2014 Z.z.

Zmena: 292/2014 Z.z., 374/2014 Z.z.

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

 Čl.I

PRVÁ ČASŤ

 ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

 § 1

 Predmet a rozsah úpravy

Tento zákon upravuje

a) rozpočet sektora verejnej správy (ďalej len "verejná správa"), osobitne štátny rozpočet, vzájomné finančné a s nimi súvisiace vzťahy v rámci verejnej správy a tieto vzťahy k ostatným subjektom,

b) rozpočtový proces, pravidlá rozpočtového hospodárenia, funkciu a zostavovanie štátneho záverečného účtu a súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky (ďalej len "súhrnná výročná správa"),

c) postavenie Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo financií"), ďalších ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy 1) a iných právnických osôb verejnej správy v rozpočtovom procese,

d) zriaďovanie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií a hospodárenie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií.

§ 2

 Vymedzenie pojmov

Na účely tohto zákona sa rozumie

a) verejnými prostriedkami finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy; verejnými prostriedkami sú aj prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii,

b) schodkom štátneho rozpočtu záporný rozdiel medzi príjmami štátneho rozpočtu a výdavkami štátneho rozpočtu,

c) prebytkom štátneho rozpočtu kladný rozdiel medzi príjmami štátneho rozpočtu a výdavkami štátneho rozpočtu,

d) záväzným ukazovateľom štátneho rozpočtu

1. limit výdavkov štátneho rozpočtu na realizáciu programu vlády Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") a časti programu vlády,

2. zámery a vybrané ciele programu vlády,

3. príjem kapitoly štátneho rozpočtu (ďalej len "kapitola"), o ktorom to ustanoví zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok,

4. limit výdavkov štátneho rozpočtu, ktorý ustanoví zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, alebo limit výdavku určený podľa § 6 ods. 3, § 22 ods. 1, § 24 ods. 6,

e) prostriedkami Európskej únie finančné prostriedky poskytnuté Slovenskej republike z rozpočtu Európskej únie, ktoré sa v Slovenskej republike poskytujú prostredníctvom platobného orgánu alebo certifikačného orgánu, 2)

f) odvodmi Európskej únii finančné prostriedky odvádzané Slovenskou republikou do rozpočtu Európskej únie.

DRUHÁ ČASŤ

 VEREJNÁ SPRÁVA

 § 3

 Subjekty verejnej správy

(1) Subjektmi verejnej správy sú právnické osoby zapísané v registri organizácií vedenom Štatistickým úradom Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu 3) a zaradené vo verejnej správe v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu, a to

a) v ústrednej správe,

b) v územnej samospráve,

c) vo fondoch sociálneho poistenia a fondoch zdravotného poistenia.

(2) V ústrednej správe sa vykazujú štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie, štátne účelové fondy (ďalej len "štátny fond"), Fond národného majetku Slovenskej republiky a Slovenský pozemkový fond. V ústrednej správe sa vykazujú aj verejné vysoké školy 4) a ďalšie subjekty, ktoré sú zapísané a zaradené v registri podľa odseku 1 v ústrednej správe. V územnej samospráve sa vykazujú obce a vyššie územné celky a nimi zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, ako aj ďalšie subjekty, ktoré sú zapísané a zaradené v registri podľa odseku 1 v územnej samospráve. Vo fondoch sociálneho poistenia a fondoch zdravotného poistenia sa vykazuje Sociálna poisťovňa 5) a zdravotné poisťovne.

(3) Na Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky sa vzťahuje tento zákon, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

(4) Na subjekty verejnej správy, ktorými sú obce, vyššie územné celky a nimi zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie a Exportno-importná banka Slovenskej republiky sa vzťahuje tento zákon, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

 § 4

 Rozpočet verejnej správy

(1) Rozpočet verejnej správy je strednodobým ekonomickým nástrojom finančnej politiky štátu. Zostavuje sa každoročne najmenej na tri rozpočtové roky. Rozpočtový rok je zhodný s kalendárnym rokom. Rozpočet verejnej správy tvoria

a) štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok a súhrn rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy vrátane príjmov a výdavkov súvisiacich s vykonávaním verejného zdravotného poistenia v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu na príslušný rozpočtový rok,

b) štátny rozpočet na rok nasledujúci po príslušnom rozpočtovom roku a súhrn rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy vrátane príjmov a výdavkov súvisiacich s vykonávaním verejného zdravotného poistenia v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu na rok nasledujúci po príslušnom rozpočtovom roku,

c) štátny rozpočet na rok nasledujúci po roku, na ktorý sa zostavil štátny rozpočet podľa písmena b), a súhrn rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy vrátane príjmov a výdavkov súvisiacich s vykonávaním verejného zdravotného poistenia v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu na rok nasledujúci po roku, na ktorý sa zostavili rozpočty podľa písmena b).

(2) Rozpočtované príjmy a rozpočtované výdavky rozpočtov uvedených v odseku 1 písm. b) a c) nie sú záväznými ukazovateľmi.

(3) Ministerstvo financií predkladá rozpočet verejnej správy na schválenie vláde. Vláda predkladá Národnej rade Slovenskej republiky (ďalej len "národná rada") vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a na informáciu rozpočet verejnej správy.

(4) V rozpočte verejnej správy, pri sledovaní plnenia rozpočtu verejnej správy a pri pohyboch na účtoch finančných aktív sa uplatňuje rozpočtová klasifikácia, podľa ktorej sa jednotne určujú a triedia príjmy a výdavky rozpočtu verejnej správy vrátane ich vecného vymedzenia, a finančné operácie s finančnými aktívami. Rozpočtovú klasifikáciu tvorí druhová klasifikácia, organizačná klasifikácia, ekonomická klasifikácia a funkčná klasifikácia. Funkčná klasifikácia sa používa najmä na účely medzinárodného porovnávania výdavkov verejnej správy podľa funkcií verejnej správy; funkčnú klasifikáciu ustanovuje osobitný predpis. 6) Druhovú klasifikáciu, organizačnú klasifikáciu a ekonomickú klasifikáciu ustanovuje opatrenie, ktoré vydá ministerstvo financií a ktoré sa vyhlasuje uverejnením oznámenia o jeho vydaní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Povinnosť uplatňovať rozpočtovú klasifikáciu sa vzťahuje na všetky subjekty verejnej správy.

(5) Rozpočet verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu v jednotlivých rozpočtových rokoch tvoria

a) časovo rozlíšené príjmy a časovo rozlíšené výdavky verejnej správy,

b) rozpočtové vzťahy v rámci verejnej správy a rozpočtové vzťahy k ostatným subjektom,

c) schodok rozpočtu verejnej správy alebo prebytok rozpočtu verejnej správy.

(6) Súčasťou rozpočtu verejnej správy je aj schválený rozpočet verejnej správy na bežný rozpočtový rok, údaje o očakávanej skutočnosti bežného rozpočtového roka a údaje o skutočnom plnení rozpočtu verejnej správy za predchádzajúce dva rozpočtové roky.

(7) Pre potreby vyčíslenia rozpočtovaného schodku rozpočtu verejnej správy v rozpočtovom roku alebo rozpočtovaného prebytku rozpočtu verejnej správy v rozpočtovom roku v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu do rozpočtov subjektov verejnej správy nepatria

a) v časovo rozlíšených príjmoch tieto finančné operácie s finančnými aktívami:

1. prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci,

2. splátky poskytnutých úverov, pôžičiek a návratných finančných výpomocí,

3. príjmy z predaja majetkových účastí,

4. zostatky prostriedkov z predchádzajúceho rozpočtového roka,

b) v časovo rozlíšených výdavkoch tieto finančné operácie s finančnými aktívami:

1. poskytnuté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci,

2. splátky prijatých úverov, pôžičiek a návratných finančných výpomocí,

3. výdavky na obstaranie majetkových účastí.

(8) Schodok rozpočtu verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu je záporný rozdiel medzi časovo rozlíšenými príjmami verejnej správy a časovo rozlíšenými výdavkami verejnej správy.

(9) Prebytok rozpočtu verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu je kladný rozdiel medzi časovo rozlíšenými príjmami verejnej správy a časovo rozlíšenými výdavkami verejnej správy.

 § 5

 Štátne fondy

(1) Štátny fond je právnická osoba, ktorá sa zriaďuje zákonom na financovanie osobitne určených úloh štátu. Správcom štátneho fondu je ústredný orgán štátnej správy ustanovený zákonom. Správca štátneho fondu predkladá ministerstvu financií návrh rozpočtu štátneho fondu na príslušný rozpočtový rok, prehľad pohľadávok štátneho fondu a záväzkov štátneho fondu a návrh záverečného účtu štátneho fondu.

(2) Zdroje štátneho fondu a spôsob použitia jeho prostriedkov ustanovuje zákon, ktorým sa štátny fond zriaďuje. Ako doplnkový zdroj štátneho fondu možno prostredníctvom správcu štátneho fondu poskytnúť dotáciu zo štátneho rozpočtu v rozsahu schválenom zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

(3) Rozpočet štátneho fondu schvaľuje vláda spolu s návrhom zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

(4) Slovenská republika neručí za záväzky štátneho fondu a štátny fond neručí za záväzky Slovenskej republiky.

(5) Štátny fond nemôže byť zriaďovateľom ani zakladateľom inej právnickej osoby.

 TRETIA ČASŤ

 ŠTÁTNY ROZPOČET, ŠTÁTNE FINANČNÉ AKTÍVA A ŠTÁTNE FINANČNÉ PASÍVA

 § 6

 Štátny rozpočet

(1) Štátny rozpočet je základnou súčasťou rozpočtu verejnej správy a zabezpečuje sa ním financovanie hlavných funkcií štátu v príslušnom rozpočtovom roku. Štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok obsahuje rozpočtované príjmy, rozpočtované výdavky a finančné operácie so štátnymi finančnými aktívami a iné operácie, ktoré ovplyvňujú stav štátnych finančných aktív alebo štátnych finančných pasív.

(2) Štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok schvaľuje národná rada zákonom o štátnom rozpočte. Zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa schvaľuje limit výdavkov štátneho rozpočtu, maximálna výška rozpočtovaného schodku alebo minimálna výška rozpočtovaného prebytku štátneho rozpočtu, ak nie sú príjmy štátneho rozpočtu a výdavky štátneho rozpočtu vyrovnané. V zákone o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa rozpočtuje aj výška príjmov štátneho rozpočtu, pričom zákon o štátnom rozpočte môže ustanoviť, že niektoré príjmy kapitol sú záväzným ukazovateľom kapitoly. V zákone o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa rozpočtujú výdavky kapitoly na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy obciam a výdavky kapitoly na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy vyšším územným celkom ako záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu. Podrobné členenie príjmov štátneho rozpočtu a výdavkov štátneho rozpočtu určí zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok možno splnomocniť vládu na prevzatie úveru v príslušnom rozpočtovom roku.

(3) Záväzné ukazovatele schválené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok rozpisuje ministerstvo financií všetkým správcom kapitol, pričom tieto ukazovatele môže určiť podrobnejšie. To neplatí pre rozpočtovú kapitolu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.

(4) Ministerstvo financií najneskôr do 60 dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok zverejňuje údaje štátneho rozpočtu a rozpočtu verejnej správy spôsobom podľa osobitného zákona. 7)

(5) Štátny rozpočet tvoria najmä

a) príjmy štátneho rozpočtu v členení podľa kapitol,

b) výdavky štátneho rozpočtu na vykonávanie aktivít nevyhnutných na plnenie zámerov a cieľov programov vlády v členení podľa kapitol,

c) prebytok štátneho rozpočtu alebo schodok štátneho rozpočtu, ak príjmy a výdavky nie sú vyrovnané.

§ 7

 Príjmy štátneho rozpočtu

(1) Príjmy štátneho rozpočtu sú

a) dane, pokuty a iné sankcie spojené s daňou (ďalej len "daň") od právnických osôb a fyzických osôb, ktorých sídlo alebo bydlisko je na území Slovenskej republiky, okrem daní, ktoré sú podľa osobitného predpisu príjmom rozpočtov obcí, rozpočtov vyšších územných celkov alebo rozpočtov iných právnických osôb podľa osobitného predpisu, 8)

b) dane od právnických osôb a fyzických osôb, ktorých sídlo alebo bydlisko je mimo územia Slovenskej republiky a ktoré majú príjmy zo zdroja 9) na území Slovenskej republiky, okrem daní, ktoré sú podľa osobitného predpisu príjmom rozpočtov obcí, rozpočtov vyšších územných celkov alebo rozpočtov iných právnických osôb podľa osobitného predpisu, 8)

c) poplatky, 10) pokuty a iné sankcie 11) spojené s poplatkom a iné sankcie podľa osobitných predpisov, ak osobitný predpis neustanovuje inak,

d) úroky z prostriedkov získaných z úverov prijatých vládou získané za obdobie od ich prijatia do ich použitia,

e) príjmy kapitol,

f) vratky príspevkov, dotácií a odvody vyplývajúce zo zúčtovania finančných vzťahov so štátnym rozpočtom,

g) výnosy z majetkových účastí štátu a príjmy z prevodu správy majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej len "majetok štátu"), ako aj z prevodu vlastníctva majetku štátu s výnimkou príjmov z prevodu správy alebo z prevodu vlastníctva majetku štátu v správe štátnej príspevkovej organizácie a príjmov, o ktorých osobitný predpis ustanovuje inak, 12)

h) odvod za porušenie finančnej disciplíny podľa tohto zákona s výnimkou odvodu za porušenie finančnej disciplíny z prostriedkov Európskej únie, o ktorom osobitný predpis ustanovuje inak, 12aa)

i) penále a pokuty v súlade s § 31 a 32 zákona, pričom príjem z penále za porušenie finančnej disciplíny z prostriedkov Európskej únie sa zníži o úrok z omeškania zaplatený Európskej únii,

j) vratky za prostriedky štátneho rozpočtu vrátené Európskej únii v predchádzajúcich rokoch,

k) podiel na vybratých finančných prostriedkoch odvádzaných do rozpočtu Európskej únie ako kompenzácia výdavkov súvisiacich s ich výberom,

l) úroky z kreditných zostatkov peňažných prostriedkov vedených na účtoch Štátnej pokladnice v Národnej banke Slovenska, banke alebo pobočke zahraničnej banky vrátane úrokov z finančných operácií vykonaných Štátnou pokladnicou s klientom Štátny dlh 12a) znížené o úroky platené Štátnou pokladnicou a príjmy z poplatkov za služby poskytované Štátnou pokladnicou znížené o náklady súvisiace s ich poskytnutím,

m) výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu, ak osobitný predpis neustanovuje inak,

n) ďalšie príjmy ustanovené osobitným zákonom.

(2) Ak z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie nevyplýva iné, prostriedky Európskej únie sa zaraďujú do príjmov štátneho rozpočtu okrem prostriedkov súvisiacich s intervenčnými opatreniami, o ktorých osobitný zákon 13) ustanoví, že sa vedú na samostatnom mimorozpočtovom účte.

(3) Ak vznikne nesúlad medzi rozpočtovanými príjmami z prostriedkov Európskej únie a skutočnými príjmami z prostriedkov Európskej únie, ministerstvo financií môže rozpočtované príjmy z prostriedkov Európskej únie upraviť.

§ 8

 Výdavky štátneho rozpočtu

(1) Zo štátneho rozpočtu sa hradia

a) výdavky štátnych rozpočtových organizácií a príspevky štátnym príspevkovým organizáciám,

b) výdavky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,

c) výdavky súvisiace s poskytovaním medzinárodnej pomoci rozvojovým krajinám a najmenej rozvinutým krajinám,

d) odvody Európskej únii okrem cla a odvodov z produkcie cukru, 13)

e) výdavky na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy obciam a vyšším územným celkom,

f) záväzky štátu vyplývajúce z plnenia povinností ustanovených osobitnými predpismi, 13a)

g) úroky a poplatky spojené so správou schodku štátneho rozpočtu a správou štátneho dlhu upravené o rozdiel úrokov z finančných operácií vykonaných Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity a nákladov na tieto finančné operácie, 12a)

h) úroky spojené s realizáciou záruky poskytnutej štátom, ak nie sú poskytnuté formou návratnej finančnej výpomoci,

i) ďalšie výdavky ustanovené zákonom o štátnom rozpočte alebo osobitným zákonom.

(2) Zo štátneho rozpočtu možno v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytovať dotácie podľa § 8a.

(3) Na použitie účelovo určených prostriedkov Európskej únie zaradených do príjmov štátneho rozpočtu sa v štátnom rozpočte rozpočtujú príslušné výdavky. Súčasťou výdavkov príslušnej kapitoly sú aj prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie.

(4) Výdavky štátneho rozpočtu sa rozpočtujú a poskytujú formou bežných výdavkov a kapitálových výdavkov. Vecné vymedzenie bežných výdavkov a kapitálových výdavkov obsahuje ekonomická klasifikácia výdavkov (§ 4 ods. 4). Kapitálové výdavky možno použiť na určený účel aj v nasledujúcich dvoch rozpočtových rokoch po rozpočtovom roku, na ktorý boli rozpočtované. Prostriedky Európskej únie, prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie a prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie účelov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou a inými štátmi možno použiť aj v nasledujúcich rozpočtových rokoch až do ich vyčerpania na určený účel. Bežné výdavky na úhradu dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona 24a) a bežné výdavky na program oficiálnej rozvojovej pomoci možno použiť na určený účel aj v nasledujúcich dvoch rozpočtových rokoch po rozpočtovom roku, na ktorý boli rozpočtované. Vláda môže zmeniť účel použitia výdavkov, ktoré možno použiť v nasledujúcich rozpočtových rokoch; pri zmene účelu použitia na bežné výdavky je tieto možné použiť len do konca rozpočtového roka, v ktorom bol zmenený účel použitia výdavkov.

(5) Bežné výdavky s výnimkou miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní a odmien vyplácaných na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktoré boli poskytnuté právnickej osobe alebo fyzickej osobe príslušným správcom kapitoly ako bežný transfer po 1. októbri rozpočtového roka a ktoré nebolo možné použiť do konca príslušného rozpočtového roka, možno použiť do 31. marca nasledujúceho rozpočtového roka; ak boli z týchto prostriedkov poskytnuté preddavky podľa § 19 ods. 8, musia byť finančne vysporiadané rovnako v tomto termíne.

(6) Správca kapitoly je povinný oznámiť ministerstvu financií výšku všetkých výdavkov podľa odseku 4 okrem prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie účelov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou a inými štátmi, ktoré použije až v nasledujúcom rozpočtovom roku, a to najneskôr do 20. novembra bežného rozpočtového roka; na základe oznámenia ministerstvo financií viaže v rozpočte príslušnej kapitoly na bežný rozpočtový rok výdavky v oznámenej výške s výnimkou prostriedkov Európskej únie a prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, ktoré ministerstvo viaže až po doručení potvrdenia tohto oznámenia v termíne do 15. decembra bežného rozpočtového roka. O sumu viazaných prostriedkov ministerstvo financií môže povoliť prekročenie limitu výdavkov v nasledujúcom rozpočtovom roku.

(7) Schodok štátneho rozpočtu schválený zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok možno v príslušnom rozpočtovom roku prekročiť o kladný rozdiel medzi sumou prostriedkov viazaných v predchádzajúcom rozpočtovom roku podľa odseku 6, použitých v príslušnom rozpočtovom roku, a sumou prostriedkov viazaných v príslušnom rozpočtovom roku podľa odseku 6, určených na použitie v nasledujúcom rozpočtovom roku. Schodok štátneho rozpočtu schválený zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok možno prekročiť aj o záporný rozdiel medzi nenaplnenými príjmami z prostriedkov Európskej únie z predchádzajúceho rozpočtového roka, ktorých plnenie sa očakáva v bežnom rozpočtovom roku, a nenaplnenými príjmami z prostriedkov Európskej únie, ktorých plnenie sa očakáva v nasledujúcom rozpočtovom roku.

(8) Schodok štátneho rozpočtu schválený zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa znižuje v príslušnom rozpočtovom roku o záporný rozdiel medzi sumou prostriedkov viazaných v predchádzajúcom rozpočtovom roku podľa odseku 6, použitých v príslušnom rozpočtovom roku, a sumou prostriedkov viazaných v príslušnom rozpočtovom roku podľa odseku 6, určených na použitie v nasledujúcom rozpočtovom roku. Schodok štátneho rozpočtu schválený zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa znižuje aj o kladný rozdiel medzi nenaplnenými príjmami z prostriedkov Európskej únie z predchádzajúceho rozpočtového roka, ktorých plnenie sa očakáva v bežnom rozpočtovom roku, a nenaplnenými príjmami z prostriedkov Európskej únie, ktorých plnenie sa očakáva v nasledujúcom rozpočtovom roku.

(9) Výdavky štátneho rozpočtu nemožno použiť na majetkovú účasť v inej právnickej osobe alebo na založenie alebo zriadenie inej právnickej osoby ako rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie. Na tieto účely možno použiť len štátne finančné aktíva v správe ministerstva financií.

(10) Výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov 14) nepodliehajú prostriedky poskytnuté zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie. Hnuteľný majetok a nehnuteľný majetok obstaraný z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie nepodlieha výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov, 14) s výnimkou výkonu rozhodnutia na majetok obstaraný z prostriedkov štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie, o ktorom tak ustanovuje zmluva podľa § 20 ods. 2.

(11) zrušený od 1.1.2009.

§ 8a

 Dotácie

(1) Z výdavkov štátneho rozpočtu možno v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytovať dotácie právnickým osobám a fyzickým osobám. Dotácie vo svojej vecnej pôsobnosti môže poskytovať správca kapitoly, orgán štátnej správy, ktorý je svojimi príjmami a výdavkami zapojený na rozpočet správcu kapitoly, alebo ak tak ustanovia osobitné zákony, iná rozpočtová organizácia (ďalej len "poskytovateľ dotácie"). Dotácie sa poskytujú len na základe osobitného zákona v rozsahu, spôsobom a za podmienok ním ustanovených alebo ustanovených podrobnejšie iným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na jeho vykonanie; tým nie sú dotknuté ustanovenia tohto zákona. Poskytovateľ dotácie môže ustanovené podmienky podrobnejšie určiť, prípadne môže určiť ďalšie podmienky, ktorými sa zabezpečí maximálna hospodárnosť a efektívnosť použitia dotácie. Poskytovateľ dotácie je povinný pri poskytnutí dotácie jednoznačne písomne vymedziť účel, na ktorý sa dotácia poskytuje.

(2) Ak tak ustanovuje osobitný zákon, 14a) z výdavkov štátneho rozpočtu sa v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytujú aj dotácie právnickým osobám zriadeným osobitným zákonom. 14a) Z výdavkov štátneho rozpočtu sa ďalej v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytujú dotácie obciam a vyšším územným celkom na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy a dotácie z kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Rozsah, spôsob a ďalšie podrobnosti o poskytovaní dotácií na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá správca kapitoly, ktorý je orgánom štátnej správy. Rozsah, spôsob a ďalšie podrobnosti o poskytovaní dotácií z kapitoly Všeobecná pokladničná správa ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo financií.

(3) Dotácie podľa odseku 1 sa poskytujú na základe žiadosti. Prílohou žiadosti sú doklady preukazujúce splnenie podmienok na poskytnutie dotácie ustanovených týmto zákonom alebo osobitným predpisom.

(4) Dotáciu podľa odseku 1 možno poskytnúť žiadateľovi, ak

a) má vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom,

b) nie je voči nemu vedené konkurzné konanie, nie je v konkurze, v reštrukturalizácii a nebol proti nemu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,

c) nie je voči nemu vedený výkon rozhodnutia, 14)

d) neporušil v predchádzajúcich troch rokoch zákaz nelegálneho zamestnávania podľa osobitného predpisu, 14b)

e) nemá evidované nedoplatky poistného na zdravotné poistenie, sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.

(5) Žiadateľ preukazuje splnenie podmienok podľa odseku 4

a) čestným vyhlásením žiadateľa, že má vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom, a potvrdením miestne príslušného správcu dane, nie starším ako tri mesiace, že žiadateľ nemá daňové nedoplatky, ak ide o splnenie podmienky podľa odseku 4 písm. a),

b) potvrdením príslušného konkurzného súdu, nie starším ako tri mesiace, ak ide o splnenie podmienky podľa odseku 4 písm. b),

c) čestným vyhlásením žiadateľa, že voči nemu nie je vedený výkon rozhodnutia, ak ide o splnenie podmienky podľa odseku 4 písm. c),

d) potvrdením príslušného inšpektorátu práce14c) nie starším ako tri mesiace, že neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania podľa osobitného predpisu, 14b) ak ide o splnenie podmienky podľa odseku 4 písm. d),

e) potvrdením Sociálnej poisťovne a každej zdravotnej poisťovne, nie starším ako tri mesiace, ak ide o splnenie podmienky podľa odseku 4 písm. e).

(6) Subjekty, ktoré vydávajú potvrdenia podľa odseku 5, sú povinné na požiadanie vydať tieto potvrdenia bezplatne. Na žiadateľa, ktorý je subjektom verejnej správy, sa ustanovenia odseku 4 písm. b) a c) a odseku 5 písm. b) a c) nevzťahujú. Splnenie podmienok podľa odseku 4 písm. b) a e) preukazuje len žiadateľ, ktorým je právnická osoba a fyzická osoba - podnikateľ. Fyzická osoba, s výnimkou fyzickej osoby - podnikateľa, preukazuje splnenie podmienky uvedenej v odseku 4 písm. a) čestným vyhlásením. Fyzická osoba a právnická osoba, ktorá je žiadateľom o dotáciu na účely financovania aktivít zameraných na podporu Slovákov žijúcich v zahraničí podľa osobitného predpisu, 14cb) preukazuje splnenie podmienok uvedených v odseku 4 čestným vyhlásením.

(7) Použitie dotácií podlieha povinnému zúčtovaniu so štátnym rozpočtom, ktorého spôsob určuje ministerstvo financií; pri zúčtovaní finančných vzťahov so štátnym rozpočtom sa nevyčerpané prostriedky nevracajú, ak ich suma nepresiahne 5 eur. Poskytovateľ dotácie je povinný určiť termín na odvod výnosov z prostriedkov štátneho rozpočtu, a to najneskôr k termínu povinného zúčtovania so štátnym rozpočtom. Platiteľovi dane z pridanej hodnoty, ak si môže uplatniť odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nemôže byť pri zúčtovaní dotácie poskytnutej zo štátneho rozpočtu uznaný výdavok na úhradu dane z pridanej hodnoty.

(8) Dotáciu nemožno poskytnúť ani použiť na splácanie úverov, pôžičiek a úrokov z prijatých úverov a pôžičiek.

(9) Ustanovenia odsekov 1 až 6 a 11 sa nevzťahujú na dotácie poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu, určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, na dotácie poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu, určené na financovanie účelov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou a inými štátmi a na dotácie poskytované z rozpočtovej rezervy predsedu vlády podľa § 10.

(10) Právnické osoby a fyzické osoby sú povinné na žiadosť orgánu oprávneného na výkon kontroly alebo vládneho auditu podľa osobitného predpisu 47) preukázať účel použitia dotácie poskytnutej zo štátneho rozpočtu listinnými dôkazmi, ktorých obsah dokazuje skutočnosti vzťahujúce sa na použitie dotácie.

(11) Právnické osoby a fyzické osoby - podnikatelia, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín podľa osobitného predpisu, 14ca) sú povinné vrátiť dotáciu podľa odseku 1 poskytnutú v období 12 mesiacov predchádzajúcich dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

 § 9

 Kapitoly

(1) Príjmy štátneho rozpočtu a výdavky štátneho rozpočtu sú organizačne usporiadané do kapitol. Kapitolu tvorí rozpočet

a) každého ministerstva vrátane rozpočtov rozpočtových organizácií, ktoré sú zapojené na jeho rozpočet, a vrátane finančných vzťahov k jeho príspevkovým organizáciám a finančných vzťahov k ďalším právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých financovanie je v jeho vecnej pôsobnosti,

b) Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky,

c) Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky,

d) Úradu vlády Slovenskej republiky,

e) Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky,

f) Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

g) Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky,

h) Slovenskej akadémie vied,

i) Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky,

j) ostatných ústredných orgánov štátnej správy, 1) ktoré nie sú zapojené na rozpočet príslušného ministerstva,

k) Slovenskej informačnej služby,

l) Všeobecnej pokladničnej správy,

m) Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.

(2) Organizačné usporiadanie kapitol je uvedené v organizačnej klasifikácii rozpočtovej klasifikácie.

(3) Kapitolu Všeobecná pokladničná správa spravuje ministerstvo financií a tvoria ju príjmy štátneho rozpočtu vrátane daňových príjmov a príjmov spojených so správou štátneho dlhu a výdavky štátneho rozpočtu vrátane výdavkov spojených so správou štátneho dlhu, ktoré nesúvisia s príjmami a s výdavkami ostatných kapitol.

(4) Správca kapitoly podľa odseku 1 je povinný

a) vypracúvať návrh rozpočtu kapitoly vrátane návrhov zámerov a cieľov programov a finančných vzťahov k štátnym fondom, ktoré spravuje, koordinovať účasť riadených rozpočtových organizácií, príspevkových organizácií a ním spravovaných štátnych fondov na zostavení tohto návrhu; návrh výdavkov na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy obciam a vyšším územným celkom prerokúva s republikovými združeniami obcí a so zástupcami vyšších územných celkov a návrh rozpočtu kapitoly predkladá ministerstvu financií v ním určenom rozsahu a termíne, ak osobitný zákon neustanovuje inak,

b) vypracúvať návrh rozpočtu kapitoly v súlade s vládnym návrhom zákona o štátnom rozpočte a predkladať ho v termíne určenom na predloženie návrhu rozpočtu verejnej správy príslušnému orgánu národnej rady; to neplatí pre správcu kapitoly Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky,

c) koordinovať činnosť správcov iných kapitol, ktorí sa zúčastňujú na plnení medzirezortného programu vlády, ktorého je gestorom,

d) spolupracovať s gestorom medzirezortného programu vlády, na ktorom sa zúčastňuje,

e) monitorovať a hodnotiť plnenie programov vlády rozpočtovaných v rámci kapitoly spôsobom určeným ministerstvom financií v ním určenom rozsahu, štruktúre a termíne,

f) rozpisovať schválené záväzné ukazovatele kapitoly, a to pre vlastné rozpočtové hospodárenie a pre rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie vo svojej vecnej pôsobnosti; záväzné ukazovatele rozpisuje v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok; súčasťou tohto rozpisu pre príspevkovú organizáciu je aj súhrn úloh a činností, ktoré má príspevková organizácia v súlade s predmetom svojej činnosti v príslušnom rozpočtovom roku zabezpečiť,

g) oznamovať obciam a vyšším územným celkom, ktoré zabezpečujú prenesený výkon štátnej správy, sumu výdavkov na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy v lehote do 30 dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok,

h) zabezpečovať uvoľňovanie výdavkov na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy tak, aby ho bolo možné plynule financovať,

i) usmerňovať hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami kapitoly,

j) vypracúvať správy o vývoji rozpočtového hospodárenia kapitoly, predkladať ich ministerstvu financií v ním určenom rozsahu a termíne a prerokúvať ich v príslušnom orgáne národnej rady,

k) vypracúvať súhrnné výkazy a prehľad o rozpočtových opatreniach za celú kapitolu a predkladať ich spôsobom určeným ministerstvom financií a v ním určenom rozsahu, štruktúre a termíne,

l) zverejňovať údaje rozpočtu kapitoly najneskôr do 60 dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok spôsobom podľa osobitného predpisu. 7)

(5) Návrh rozpočtu kapitoly a návrh záverečného účtu kapitoly predkladá Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsahu a v termínoch určených ministerstvom alebo zákonom aj Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky sa vyjadruje k návrhu rozpočtu kapitoly a k návrhu záverečného účtu kapitoly Najvyššieho súdu Slovenskej republiky; k návrhu rozpočtu kapitoly Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vyjadrí vždy pred predložením návrhu štátneho rozpočtu do vlády a do národnej rady.

(6) Návrh rozpočtu kapitoly a návrh záverečného účtu kapitoly predkladá Slovenská akadémia vied v rozsahu a v termínoch určených ministerstvom alebo zákonom aj Ministerstvu školstva Slovenskej republiky. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky sa vyjadruje k návrhu rozpočtu kapitoly a k návrhu záverečného účtu kapitoly Slovenskej akadémie vied; k návrhu rozpočtu kapitoly Slovenskej akadémie vied sa Ministerstvo školstva Slovenskej republiky vyjadrí vždy pred predložením návrhu štátneho rozpočtu do vlády a do národnej rady.

(7) zrušený od 1.10.2012.

 ŠTVRTÁ ČASŤ

 ROZPOČTOVÝ PROCES VEREJNEJ SPRÁVY

 § 14

 Všeobecné ustanovenia

(1) Ministerstvo financií riadi práce a usmerňuje vypracovanie návrhu rozpočtu verejnej správy, osobitne návrhu štátneho rozpočtu na základe východísk rozpočtu verejnej správy, ktoré predkladá ministerstvo financií vláde na schválenie do 15. apríla bežného rozpočtového roka. Súčasťou východísk rozpočtu verejnej správy je aj určenie podielu schodku rozpočtu verejnej správy alebo prebytku rozpočtu verejnej správy na hrubom domácom produkte.

(2) Ministerstvo financií vypracúva návrh rozpočtu verejnej správy v štruktúre podľa § 4 ods. 1 v súčinnosti s príslušnými subjektmi verejnej správy.

(3) Návrh rozpočtu verejnej správy predkladá ministerstvo financií vláde do 15. augusta bežného roka; v rozpočtovom roku, v ktorom je obdobie od schválenia programového vyhlásenia vlády a vyslovenia dôvery vláde do 15. augusta bežného roka kratšie ako 60 dní, vláda môže určiť neskorší termín. O návrhu rozpočtu verejnej správy rozhoduje vláda spravidla do 30. septembra bežného roka.

(4) Pri prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu na rokovaní vlády nemožno schváliť návrhy, ktorých dôsledkom je zvýšenie podielu schodku rozpočtu verejnej správy na hrubom domácom produkte v príslušnom rozpočtovom roku schváleného v rámci vládou schválených východísk rozpočtu verejnej správy; to platí aj pri prerokúvaní návrhov rozpočtov subjektov verejnej správy a v priebehu rozpočtového roka aj pri prerokúvaní materiálov predkladaných na rokovanie vlády.

(5) Vláda predkladá národnej rade návrh rozpočtu verejnej správy do 15. októbra bežného roka, ak národná rada nerozhodne inak.

(6) Subjekty verejnej správy a právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytujú prostriedky štátneho rozpočtu alebo ktoré hospodária s verejnými prostriedkami, sú povinné predkladať bezplatne na žiadosť ministerstva financií spôsobom určeným ministerstvom financií a v ním určenom rozsahu, štruktúre a termíne údaje potrebné na účely zostavenia rozpočtu verejnej správy a hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej správy; tieto údaje zahŕňajú aj osobné údaje o fyzických osobách a údaje v neanonymizovanej podobe o právnických osobách.

(7) Sociálna poisťovňa, Slovenský pozemkový fond a Fond národného majetku Slovenskej republiky sú povinné prerokovať s ministerstvom financií návrhy svojich rozpočtov pred ich prerokovaním vo svojich orgánoch podľa osobitného predpisu, 19) ktoré predchádza ich predloženiu na schválenie národnej rade alebo vláde. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky je povinné vypracovať návrh súhrnného rozpočtu za vykonávanie verejného zdravotného poistenia v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu a prerokovať ho s ministerstvom financií. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky je povinné vypracovať návrh súhrnného rozpočtu za verejné vysoké školy a prerokovať ho s ministerstvom financií. Sociálna poisťovňa, Slovenský pozemkový fond, Fond národného majetku Slovenskej republiky a štátne fondy prostredníctvom správcu štátneho fondu sú povinné predložiť vláde na schválenie návrhy svojich rozpočtov do 15. augusta bežného roka, ak vláda neurčí neskorší termín. Subjekty verejnej správy, ktorých rozpočty schvaľuje národná rada, sú povinné predložiť návrhy svojich rozpočtov na schválenie národnej rade v súlade s rozhodnutím vlády prijatým pri prerokúvaní návrhov ich rozpočtov.

(8) Návrhy rozpočtov subjektov verejnej správy sa predkladajú v súlade s osobitnými predpismi 19) na schválenie národnej rade v termíne ustanovenom na predloženie návrhu rozpočtu verejnej správy okrem návrhu rozpočtu Slovenského pozemkového fondu a návrhov rozpočtov štátnych fondov. Vyššie územné celky v tomto termíne predkladajú národnej rade a ministerstvu financií na informáciu návrh svojich rozpočtov na nasledujúci rozpočtový rok.

 § 18

 Viazanie rozpočtových prostriedkov

(1) Viazanie rozpočtových prostriedkov je časové a vecné obmedzenie ich použitia.

(2) Ministerstvo financií viaže v rozpočte kapitoly rozpočtové prostriedky

a) z dôvodu delimitácie alebo prechodu úloh na iný subjekt,

b) v prípade povoleného prekročenia limitu výdavkov na ťarchu ďalšieho záväzného ukazovateľa,

c) na základe rozhodnutia vlády, najmä v prípade nesúladu medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu,

d) na základe potvrdenia o započítaní záväzku rozpočtovej organizácie podľa osobitného predpisu, 20)

f) za podmienok podľa osobitného zákona. 20a)

(3) Návrh na viazanie rozpočtových prostriedkov podľa odseku 2 písm. c), ktorý sa týkal viazania výdavkov na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy, ministerstvo financií pred jeho predložením na rozhodnutie vlády vopred prerokuje s republikovými združeniami obcí a so zástupcami vyšších územných celkov.

(4) Správca kapitoly je povinný v rozpočte kapitoly viazať rozpočtové prostriedky, ak

a) o viazaní rozpočtových prostriedkov rozhodla vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister financií,

b) v rozpočte mal zabezpečené prostriedky na vykonanie úloh, ktorých plnenie prešlo na iné kapitoly,

c) neplní rozpočtovaný príjem, o ktorom zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok ustanovil, že je záväzným ukazovateľom štátneho rozpočtu.

(5) Rozpočtová organizácia je povinná vo svojom rozpočte viazať rozpočtové prostriedky, ak

a) tieto prostriedky boli určené na úlohy, ktoré sa vôbec alebo sčasti nebudú realizovať,

b) neplní rozpočtované príjmy; ak vyrovnanie úbytku príjmov nemôže rozpočtová organizácia zabezpečiť viazaním zodpovedajúcej časti výdavkov, rozpočtová organizácia dohodne spôsob náhrady úbytku príjmov so svojím zriaďovateľom.

(6) Viazané rozpočtové prostriedky nemožno použiť bez ich uvoľnenia orgánom, ktorý o ich viazaní rozhodol.

 PIATA ČASŤ

 PRAVIDLÁ ROZPOČTOVÉHO HOSPODÁRENIA

 § 19

(1) Verejné prostriedky možno použiť na účely, ktoré sú v súlade s osobitnými predpismi. 19) Prostriedky štátneho rozpočtu možno použiť len na účely, na ktoré boli ustanovené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok alebo ustanovené podľa tohto zákona. Prostriedky štátneho rozpočtu nemožno použiť na úhradu nájomného podľa zmluvy o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci 29) okrem úhrady tohto nájomného z prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie.

(2) Verejné prostriedky rozpočtované na príslušný rozpočtový rok možno použiť do konca rozpočtového roka s výnimkou tých verejných prostriedkov, ktorých nevyčerpané zostatky v súlade s týmto alebo osobitným zákonom 19) možno použiť v nasledujúcom rozpočtovom roku.

(3) Právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytujú verejné prostriedky, zodpovedajú za hospodárenie s nimi a sú povinné pri ich používaní zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia; 21) pri poskytovaní preddavkov z verejných prostriedkov sú povinné postupovať podľa odsekov 8 až 10.

(4) Štatutárny orgán subjektu verejnej správy 19) je povinný zabezpečiť, aby sa verejné prostriedky uvoľňovali iba v takej výške, aká zodpovedá rozsahu plnenia úloh zahrnutých v rozpočte subjektu verejnej správy.

(5) Subjekt verejnej správy nie je oprávnený zaväzovať sa v bežnom rozpočtovom roku na také úhrady, ktoré nemá zabezpečené v rozpočte na bežný rozpočtový rok a zaťažujú nasledujúce rozpočtové roky z dôvodu nedostatku zdrojov v bežnom rozpočtovom roku.

(6) Verejné prostriedky sa môžu používať na krytie nevyhnutných potrieb a opatrení vyplývajúcich z osobitných predpisov. Subjekt verejnej správy je povinný pri používaní verejných prostriedkov zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia. 21) Subjekt verejnej správy je povinný pri poskytovaní preddavkov z verejných prostriedkov postupovať podľa odsekov 8 až 10.

(7) Subjekt verejnej správy môže tvoriť osobitné fondy, len ak tak ustanovuje tento alebo osobitný zákon. 22)

(8) Subjekt verejnej správy môže poskytovať preddavky, ak boli vopred v zmluve o dodávke výkonov a tovarov písomne dohodnuté, a to najviac na obdobie troch mesiacov v závislosti od vecného plnenia dodávok výkonov a tovarov; poskytovanie preddavkov subjektmi verejnej správy podľa osobitných predpisov 22a) týmto nie je dotknuté.

(9) Subjekt verejnej správy môže okrem preddavkov podľa odseku 8 poskytnúť na základe písomnej zmluvy aj

a) preddavok pri obstaraní vojenského materiálu, špeciálnych strojov, prístrojov, zariadení a hudobných nástrojov v zahraničí, ak neexistuje domáci výrobca a výrobná lehota prevyšuje jeden rok,

b) trvalú zálohu pri vydaní medzinárodnej platobnej karty, ak je jej vydanie nevyhnutné na zabezpečenie zahraničných pracovných ciest,

c) akreditív v prospech zahraničných osôb pri dodávkach výkonov a tovarov,

d) preddavok na úhradu zdravotnej starostlivosti,

e) trvalú zálohu na poskytnutie poštových služieb,

f) zábezpeku pri obstaraní výkonov a tovarov; tým nie je dotknuté poskytovanie zábezpeky podľa osobitného predpisu. 22aa)

(10) Preddavky poskytnuté podľa odseku 8 musia byť finančne vyporiadané najneskôr do konca rozpočtového roka, v ktorom sa poskytli, s výnimkou preddavkov za dodávku tepla, vody, elektrickej energie, plynu, periodickej a neperiodickej tlače, na úhradu nájomného a preddavkov na pohonné hmoty poskytované prostredníctvom platobných kariet, pri ktorých sa nevyžaduje ani splnenie podmienok podľa odseku 8.

(11) Ustanovenia odsekov 8 až 10 sa nepoužijú na poskytovanie preddavkov obci a vyššiemu územnému celku a pri hospodárení s prostriedkami na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie.

(12) Subjekt verejnej správy s výnimkou obce a vyššieho územného celku môže prijímať úvery alebo pôžičky len v súlade s týmto zákonom; verejná vysoká škola môže prijímať úvery za podmienok ustanovených osobitným zákonom. 4) Subjekt verejnej správy, ktorým sú Železnice Slovenskej republiky, 22ab) štátny podnik a obchodná spoločnosť, môže prijímať úvery alebo pôžičky, pričom ak ich celková suma prijatá v príslušnom rozpočtovom roku presiahne sumu 1 000 000 eur, len po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva financií. Subjekt verejnej správy zaradený v ústrednej správe, ktorým je záujmové združenie právnických osôb, 22ac) môže prijímať úvery alebo pôžičky len po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva financií. Subjekt verejnej správy môže prijať návratnú finančnú výpomoc od iného subjektu verejnej správy, ak sa táto návratná finančná výpomoc použije na úhradu výdavkov spojených s realizáciou spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie. Subjekt verejnej správy môže prijímať návratnú finančnú výpomoc zo štátnych finančných aktív, ak na účely, na ktoré sa návratná finančná výpomoc poskytne, prevzala vláda úver; na iné účely môže subjekt verejnej správy prijať návratnú finančnú výpomoc len po predchádzajúcom súhlase vlády. Príspevková organizácia, ktorá je zdravotníckym zariadením poskytujúcim zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu, môže prijať návratnú finančnú výpomoc zo štátnych finančných aktív za podmienok ustanovených osobitným zákonom. 22b)

(13) Subjekt verejnej správy môže vstupovať do úverových alebo pôžičkových vzťahov ako ručiteľ len v súlade s týmto zákonom s výnimkou subjektu verejnej správy, ktorým je Fond národného majetku Slovenskej republiky, ak koná podľa osobitného predpisu. 23)

(14) Subjekt verejnej správy môže poskytovať úvery alebo pôžičky len v súlade s týmto alebo osobitným zákonom. 24)

(15) Subjekt verejnej správy s výnimkou subjektu verejnej správy, ktorým je obec, vyšší územný celok a nimi zriadená rozpočtová organizácia a príspevková organizácia, je oprávnený uzatvoriť koncesnú zmluvu na stavebné práce, ak hodnota plnenia z tejto zmluvy podľa osobitného predpisu, 24ab) ak hodnota koncesie podľa návrhu koncesnej zmluvy sa rovná alebo je vyššia ako hodnota ustanovená osobitným predpisom, 24ac) len s predchádzajúcim súhlasom vlády. Povinnou súčasťou materiálu na rokovanie vlády je stanovisko ministerstva financií k návrhu tejto zmluvy z hľadiska dôsledkov jej realizácie na vykazovanie dlhu verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu. Subjekt verejnej správy je povinný na žiadosť ministerstva financií predložiť údaje potrebné na účely hodnotenia a vykazovania dlhu verejnej správy.

SIEDMA ČASŤ

 ROZPOČTOVÉ ORGANIZÁCIE A PRÍSPEVKOVÉ ORGANIZÁCIE

 § 21

 Zriaďovanie, zmena a zrušovanie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií

(1) Rozpočtová organizácia je právnická osoba štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku. Hospodári samostatne podľa schváleného rozpočtu s prostriedkami, ktoré jej určí zriaďovateľ v rámci svojho rozpočtu. Rozpočtové organizácie podľa tohto zákona sú všetky štátne orgány s výnimkou štátnych orgánov, ktoré sú organizáciami podľa § 22 ods. 2. Ak je zriaďovateľom rozpočtovej organizácie štátny orgán, ktorý je organizáciou podľa § 22 ods. 2, príjmy a výdavky ním zriadenej rozpočtovej organizácie sú zapojené na rozpočet rozpočtovej organizácie, ktorej vnútornou organizačnou jednotkou je tento štátny orgán.

(2) Príspevková organizácia je právnická osoba štátu, obce a vyššieho územného celku, ktorej menej ako 50% výrobných nákladov je pokrytých tržbami 25) a ktorá je na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku zapojená príspevkom. Platia pre ňu finančné vzťahy určené zriaďovateľom v rámci jeho rozpočtu.

(3) Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie možno zriadiť na plnenie úloh štátu, obce alebo vyššieho územného celku vyplývajúcich z osobitných predpisov. 26) Rozpočtové organizácie alebo príspevkové organizácie nemožno zriadiť na výkon rozhodovacích právomocí, ktoré pre zriaďovateľa vyplývajú z osobitných predpisov.

(4) Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie môžu vo vlastnom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa odo dňa svojho zriadenia.

(5) Rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu možno zriadiť

a) zákonom,

b) rozhodnutím zriaďovateľa, ktorým je ústredný orgán štátnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inak, obec alebo vyšší územný celok.

(6) Funkciu zriaďovateľa vo vzťahu k ústrednému orgánu štátnej správy ako rozpočtovej organizácii plní na účely tohto zákona ministerstvo financií.

(7) Ak rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia bola zriadená zákonom, zriaďovateľskú funkciu k nej na účely tohto zákona vykonáva orgán, na ktorého rozpočet je zapojená finančnými vzťahmi.

(8) Zriaďovateľ môže zriadiť na plnenie svojich úloh v rozsahu svojej pôsobnosti rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu len s predchádzajúcim písomným súhlasom ministerstva financií od prvého dňa nasledujúceho rozpočtového roka. V odôvodnených prípadoch môže minister financií povoliť iný termín. K žiadosti o písomný súhlas je zriaďovateľ povinný doložiť najmä návrh zriaďovacej listiny a návrh rozpočtu organizácie navrhovanej na zriadenie, ako aj uviesť a zdôvodniť predpokladané finančné dôsledky na štátny rozpočet, a to nielen na bežný rok, ale aj na nasledujúce tri rozpočtové roky. Predchádzajúci písomný súhlas ministerstva financií, ako aj povolenie iného termínu ministrom financií podľa druhej vety sa nevyžaduje, ak je zriaďovateľom obec alebo vyšší územný celok, alebo ak sa zriaďuje osobitným zákonom.

(9) Zriaďovateľ podľa odseku 5 písm. b) vydá o zriadení rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie zriaďovaciu listinu. Zriaďovacia listina rozpočtovej organizácie a príspevkovej organizácie obsahuje

a) označenie zriaďovateľa,

b) názov rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie vylučujúci možnosť zámeny s názvom iných právnických osôb, jej sídlo a identifikačné číslo,

c) formu hospodárenia,

d) dátum zriadenia rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie,

e) vymedzenie predmetu činnosti,

f) označenie štatutárneho orgánu,

g) vecné a finančné vymedzenie majetku, ktorý je rozpočtovej organizácii alebo príspevkovej organizácii zverený do správy pri jej zriadení,

h) určenie doby, na ktorú sa rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zriaďuje.

(10) Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia s výnimkou rozpočtovej organizácie, ktorou je ministerstvo, a s výnimkou podľa odseku 5 písm. b) nemôžu byť zakladateľom ani zriaďovateľom inej právnickej osoby, 27) ak osobitný predpis neustanoví inak. 28)

(11) Rozpočtové organizácie alebo príspevkové organizácie zriadené rozhodnutím zriaďovateľa podľa odseku 5 písm. b) možno zrušiť, meniť ich podriadenosť alebo spôsob financovania z rozpočtovej organizácie na príspevkovú organizáciu alebo naopak rozhodnutím zriaďovateľa od prvého dňa nasledujúceho rozpočtového roka po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva financií. V odôvodnených prípadoch môže minister financií povoliť iný termín. Predchádzajúci písomný súhlas ministerstva financií, ako aj povolenie iného termínu ministrom financií podľa druhej vety sa nevyžaduje, ak rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia je zriadená osobitným zákonom, alebo ak jej zriaďovateľom je obec alebo vyšší územný celok. Pri zmene podriadenosti vydávajú rozhodnutie obaja zriaďovatelia, a to tak, aby k zmene podriadenosti došlo k tomu istému dňu. Pri zmene podriadenosti a zmene spôsobu financovania je zriaďovateľ povinný zmeniť zriaďovaciu listinu rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie.

(12) Zriaďovateľ príspevkovej organizácie je povinný ju zrušiť k 31. decembru roka, v ktorom zistí, že

a) tržby príspevkovej organizácie nepokrývajú jej výrobné náklady v súlade s odsekom 2 počas najmenej dvoch po sebe bezprostredne nasledujúcich rokoch alebo

b) príspevková organizácia nespĺňa podmienky podľa odseku 3.

(13) Ak k zániku rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie dochádza rozdelením, zlúčením alebo splynutím, zriaďovateľ určí v rozhodnutí termín, vecné a finančné vymedzenie majetku vrátane súvisiacich práv a záväzkov, ktoré prechádzajú na právneho nástupcu, ktorým môže byť len rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia. Ak rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zaniká zrušením bez právneho nástupcu, práva a povinnosti prechádzajú dňom bezprostredne nasledujúcom po dni zrušenia na zriaďovateľa, ak osobitný zákon neustanoví inak.

(14) Zriaďovateľ s výnimkou obce a vyššieho územného celku je povinný do siedmich dní oznámiť ministerstvu financií prostredníctvom príslušného správcu rozpočtovej kapitoly zriadenie, zrušenie, zmenu podriadenosti alebo spôsobu financovania rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie.

(15) Na príspevkové organizácie sa vzťahujú práva a povinnosti subjektov verejnej správy uvedené v tomto zákone, aj keď sa nevykazujú v rámci ústrednej správy alebo územnej samosprávy podľa § 3 ods. 1. Ustanovenie odseku 2 vo vzťahu k pokrytiu výrobných nákladov tržbami sa nevzťahuje na príspevkovú organizáciu, ktorá je zdravotníckym zariadením poskytujúcim zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu.

 § 22

 Hospodárenie rozpočtových organizácií

(1) Rozpočtová organizácia hospodári s rozpočtovými prostriedkami a s prostriedkami prijatými od iných subjektov. Rozpočtová organizácia zostavuje svoj rozpočet príjmov a výdavkov. Pritom sa riadi záväznými ukazovateľmi štátneho rozpočtu určenými zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a zriaďovateľom. Účelovo určené peňažné dary sa použijú v súlade s ich určením.

(2) Zriaďovateľ určí, ktoré vnútorné organizačné jednotky v rámci rozpočtovej organizácie v jeho pôsobnosti budú hospodáriť iba so zvereným preddavkom ako preddavkové organizácie. Zriaďovateľ zároveň určí výšku preddavku a obdobie, na ktoré sa poskytuje, prípadne na to splnomocní rozpočtovú organizáciu, na ktorej rozpočet je preddavková organizácia hospodáriaca s preddavkom zapojená. Rozpočtová organizácia, z ktorej rozpočtu sa preddavok poskytuje, zúčtuje príjmy a výdavky týchto preddavkových organizácií najneskôr do konca rozpočtového roka. Preddavkové organizácie nie sú právnickými osobami. Na financovanie preddavkových organizácií v zahraničí sa vzťahuje § 23 ods. 4.

(3) Vzájomné započítanie príjmov a výdavkov je v rozpočtovej organizácii prípustné, ak ide o dodatočnú úhradu predtým vynaložených výdavkov v tom istom rozpočtovom roku, ktorou iný subjekt refunduje rozpočtovej organizácii výdavky, ktoré za neho zaplatila. Ak rozpočtová organizácia vykonáva činnosť, v ktorej rozsahu je platiteľom dane z pridanej hodnoty, 28a) je oprávnená v tom istom rozpočtovom roku vzájomne započítať príjmy z prijatej dane z pridanej hodnoty a vráteného nadmerného odpočtu s výdavkami na úhradu dane z pridanej hodnoty.

(4) Rozpočtová organizácia sústreďuje všetky príjmy svojho rozpočtu s výnimkou príjmov uvedených v odseku 3 na svojom príjmovom rozpočtovom účte a realizuje všetky svoje výdavky zo svojho výdavkového rozpočtového účtu. Rozpočtová organizácia môže sústreďovať svoje príjmy na iných účtoch a realizovať rozpočtové výdavky z iných účtov len v prípadoch ustanovených týmto zákonom alebo osobitným zákonom, alebo ak to vyplýva z právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie alebo z medzinárodnej zmluvy; výdavky štátneho rozpočtu určené na financovanie účelov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou a inými štátmi sa realizujú prostredníctvom samostatných mimorozpočtových účtov. Rozpočtová organizácia sústreďuje všetky príjmy a realizuje všetky výdavky prostredníctvom účtov vedených v Štátnej pokladnici, ak tak ustanovuje osobitný predpis. 18)

(5) Príjem z prenájmu majetku štátu v správe štátnej rozpočtovej organizácie je príjmom štátneho rozpočtu.

(6) Rozpočtová organizácia môže uzatvárať zmluvu o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci, 29) ak nájomné bude uhrádzať z prostriedkov Európskej únie a z prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie.

 § 23

 Osobitosti rozpočtového hospodárenia rozpočtových organizácií

(1) Rozpočtová organizácia je oprávnená prekročiť rozpočtový limit výdavkov o prostriedky

a) prijaté od iných subjektov na základe darovacej zmluvy,

b) prijaté na základe zmluvy o združení, 30)

c) prijaté od iných subjektov, napríklad formou dotácie alebo grantu,

d) získané z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi z podnikateľskej činnosti po zdanení,

e) prijaté z poistného plnenia zo zmluvného poistenia alebo zo zákonného poistenia,

f) prijaté z úhrad stravy, 31)

g) prijaté od fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa osobitného predpisu, 32)

h) prijaté od úradu práce, sociálnych vecí a rodiny podľa osobitného predpisu, 33)

i) prijaté od účastníkov konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim, 34)

j) prijaté od rodičov, iných osôb, ktorí majú voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť, alebo žiakov na úhradu niektorých nákladov v súlade s osobitnými predpismi. 35)

(2) Prostriedky podľa odseku 1 písm. a) až d) vedie rozpočtová organizácia na samostatnom mimorozpočtovom účte. Pri použití ich odvedie na osobitný príjmový účet pre doplnkové zdroje a výdavky realizuje zo svojho výdavkového účtu s výnimkou prostriedkov poskytnutých zo zahraničia v cudzej mene určené na platby v cudzej mene v tuzemsku alebo do zahraničia, ktoré vedie rozpočtová organizácia na osobitnom účte, z ktorého realizuje platby.

(3) Príspevky od zákonného zástupcu na úhradu stravy a úhrady stravy od iných stravníkov v zariadeniach školského stravovania môže viesť rozpočtová organizácia na bežnom účte, z ktorého priamo uhrádza výdavky súvisiace so stravovaním v týchto zariadeniach.

(4) Preddavok preddavkovej organizácii v zahraničí, ktorej zriaďovateľom je Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky alebo Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, sa poskytuje z rozpočtu zriaďovateľa prostredníctvom osobitného preddavkového účtu na bežný účet preddavkovej organizácie v zahraničí alebo v hotovosti do pokladne preddavkovej organizácie v zahraničí. Zostatky prostriedkov na týchto účtoch koncom roka neprepadajú.

§ 24

 Hospodárenie príspevkových organizácií

(1) Príspevková organizácia hospodári podľa svojho rozpočtu nákladov, výnosov a výsledku hospodárenia. Jej rozpočet zahŕňa aj príspevok z rozpočtu zriaďovateľa a prostriedky prijaté od iných subjektov. Účelovo určené peňažné dary sa použijú v súlade s ich určením. Príjem z prevodu správy alebo z prevodu vlastníctva majetku štátu v správe štátnej príspevkovej organizácie, ak zriaďovateľ pri rozpise záväzných ukazovateľov na príslušný rozpočtový rok nerozhodne o jeho odvode do príjmov štátneho rozpočtu možno použiť len na financovanie obstarávania hmotného a nehmotného majetku vrátane jeho technického zhodnotenia a na financovanie opráv a údržby hmotného majetku; uvedené neplatí, ak je štátna príspevková organizácia zdravotníckym zariadením, ktorému patrí úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu. 35a)

(2) Príspevková organizácia je povinná dosahovať výnosy určené svojím rozpočtom.

(3) Príspevková organizácia sústreďuje všetky príjmy a realizuje všetky výdavky prostredníctvom účtov vedených v Štátnej pokladnici, ak tak ustanovuje osobitný predpis. 18)

(4) Príspevková organizácia môže uzatvárať zmluvu o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci, 29) ak nájomné bude uhrádzať z vlastných zdrojov alebo z prostriedkov Európskej únie a z prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie.

(5) Príspevková organizácia môže uzatvoriť zmluvu podľa odseku 4 po vyhodnotení ponúk najmenej troch nezávislých uchádzačov.

(6) Finančný vzťah medzi zriaďovateľom a príspevkovou organizáciou je určený záväznými ukazovateľmi štátneho rozpočtu a záväznými ukazovateľmi určenými zriaďovateľom.

(7) Príspevková organizácia uhrádza výdavky na prevádzku, opravy a údržbu hmotného majetku, ako aj na obstaranie hmotného a nehmotného majetku z vlastných zdrojov a z príspevku od zriaďovateľa, pričom vlastné zdroje používa prednostne. Zriaďovateľ poskytuje príspevkovej organizácii príspevok na prevádzku v takej výške, aby jej rozpočet bol vyrovnaný; to neplatí, ak je príspevková organizácia zdravotníckym zariadením, ktorému patrí úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu. Zriaďovateľ môže príspevkovej organizácii krátiť alebo zvýšiť príspevok pri nedodržaní alebo zmene podmienok, za ktorých bol určený finančný vzťah medzi zriaďovateľom a príspevkovou organizáciou.

(8) Ak vlastné zdroje na obstaranie hmotného a nehmotného majetku nekryjú potreby príspevkovej organizácie, zriaďovateľ určí výšku príspevku na obstaranie ním určeného konkrétneho hmotného a nehmotného majetku.

(9) Príspevková organizácia vykoná po uplynutí rozpočtového roka zúčtovanie finančných vzťahov s rozpočtom zriaďovateľa alebo so štátnym rozpočtom.

(10) Ak je výsledok hospodárenia kladný, tento nemôže byť dosiahnutý nesplnením úloh, obmedzovaním alebo zhoršovaním kvality služieb, alebo zmenou podmienok, za ktorých boli záväzné limity príspevkovej organizácii určené.

(11) zrušený od 1.1.2008

(12) zrušený od 1.1.2008.

 § 25

 Tvorba a použitie rezervného fondu

Rezervný fond príspevkovej organizácie sa tvorí z výsledku hospodárenia príspevkovej organizácie. Rezervný fond príspevkovej organizácie možno použiť na vysporiadanie záporného výsledku hospodárenia príspevkovej organizácie.

 Práva a povinnosti rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií

 § 26

(1) Ak osobitný predpis neustanovuje inak, rozpočtová organizácia a príspevková organizácia poskytujú svoje výkony odplatne v súlade s osobitným predpisom. 36) Štátne rozpočtové organizácie si navzájom poskytujú výkony vo svojej pôsobnosti bezplatne. Rozpočtové organizácie zriadené obcou si navzájom poskytujú výkony vo svojej pôsobnosti bezplatne, ak o tom rozhodne obecné zastupiteľstvo tejto obce. Rozpočtové organizácie zriadené vyšším územným celkom si navzájom poskytujú výkony vo svojej pôsobnosti bezplatne, ak o tom rozhodne zastupiteľstvo tohto vyššieho územného celku.

(2) Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia nie sú oprávnené ručiť za zaplatenie zmenky, vystavovať, nadobúdať a prijímať zmenky 37) s výnimkou rozpočtovej organizácie, ktorou je ministerstvo financií pri správe štátneho dlhu a pri správe štátnych záruk podľa osobitného zákona; 17) iné cenné papiere môžu nadobúdať a vydávať alebo prevziať záruku za splatenie ich menovitej hodnoty alebo splatenie výnosu, len ak tak ustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon.

(3) Ak ide o úhrady výdavkov z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku za mesiac december, ktoré sa uskutočnia v januári nasledujúceho rozpočtového roka, môže rozpočtová organizácia previesť na účet cudzích prostriedkov výdavky, a to na

a) výplatu miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní vrátane náhrad platov a miezd a cestovného vyplácaného súčasne s platom, so mzdou, výplatu odmien vyplácaných na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a výplatu pracovných odmien odsúdených, ako aj ostatné peňažné nároky zamestnancov z pracovnoprávnych vzťahov alebo z obdobných právnych vzťahov, ktoré sa vyplácajú spolu so mzdou,

b) odvod poistného a príspevkov do poistných fondov z platov a miezd podľa písmena a),

c) odvod poistného a príspevkov za osoby, za ktoré poistné a príspevok platí štát,

d) úhrady dávok sociálnej pomoci, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a na úhrady dávok podľa osobitných predpisov.

(4) Príspevková organizácia uhrádza výdavky podľa odseku 3 v nasledujúcom roku zo svojho bežného účtu; rovnako postupuje iná právnická osoba a fyzická osoba, ktorej sa na účely podľa odseku 3 poskytli prostriedky štátneho rozpočtu.

(5) Ak sa výdavky podľa odsekov 3 a 4 nevyčerpajú do konca februára, odvedú sa do troch dní po vyúčtovaní položiek podľa odseku 3 na príjmový účet štátneho rozpočtu, rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku. Pri nedostatku týchto prostriedkov sa potrebné prostriedky vyúčtujú na ťarchu rozpočtu nasledujúceho rozpočtového roka.

(6) Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia ako nájomca alebo vypožičiavateľ môžu použiť kapitálové výdavky na technické zhodnotenie prenajatého majetku alebo majetku vo výpožičke, ak doba nájmu alebo výpožičky trvá aspoň štyri roky od vynaloženia takéhoto výdavku.

(7) Rozpočtová organizácia, ktorou je ministerstvo financií, môže prijímať alebo poskytovať úvery alebo pôžičky a vstupovať do úverových alebo pôžičkových vzťahov ako ručiteľ, ak koná podľa osobitného predpisu 17) v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Rozpočtová organizácia, ktorou je Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, môže poskytovať pôžičky podľa osobitného predpisu. Rozpočtová organizácia, ktorou je Pôdohospodárska platobná agentúra, môže prijímať pôžičku na účely zmiernenia alebo odstránenia následkov extrémnych poveternostných podmienok, najmä sucha, ako dôsledku klimatických zmien podľa osobitného predpisu. 37a)

(8) Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia môžu použiť prostriedky svojho rozpočtu na platenie členského príspevku len so súhlasom zriaďovateľa; súhlas sa nevyžaduje, ak ide o zriaďovateľa podľa § 21 ods. 6.

(9) Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie vedú účtovníctvo, zostavujú a predkladajú účtovnú závierku podľa osobitného predpisu. 38) Štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie sú povinné na žiadosť ministerstva financií alebo správcu kapitoly predložiť aj ďalšie údaje z účtovníctva.

(10) Rozpočtová organizácia nemôže tvoriť osobitné fondy, iba ak tak ustanoví osobitný predpis. 39) Príspevková organizácia tvorí osobitné fondy podľa § 25 a podľa osobitného predpisu. 39) Zostatky osobitných fondov koncom roka neprepadajú.

(11) Štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie môžu obstarať osobný automobil39a) určený výlučne na prepravu osôb najviac do limitu výdavkov ustanoveného nariadením vlády, pričom nariadenie vlády ustanoví okruh osôb, na ktorých prepravu sa obstaráva osobný automobil do ustanoveného limitu výdavkov. Limit výdavkov sa vzťahuje na obstaranie osobného automobilu vrátane jeho technického zhodnotenia v príslušnom rozpočtovom roku.

 § 27

 Združovanie prostriedkov

(1) Rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia môže združovať prostriedky podľa osobitného predpisu, 30) ak týmto združením prostriedkov nevznikne iná právnická osoba. Združené prostriedky sa vedú na samostatnom účte.

(2) Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia uskutočňujú platby podľa uzavretej zmluvy o združení podľa odseku 1 len zo zdrojov, ktoré sú oprávnené použiť na činnosť, ktorá je predmetom tejto zmluvy.

(3) Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia vyporiadajú majetok získaný výkonom spoločnej činnosti financovanej zo združených prostriedkov podľa odseku 1 podľa osobitného predpisu. 30) Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia sú povinné dohodnúť v zmluve o združení podiel na majetku získanom spoločnou činnosťou zodpovedajúci výške nimi vložených prostriedkov; to platí aj pre prípad rozpustenia združenia.

(4) zrušený od 1.1.2008.

 § 28

 Podnikateľská činnosť rozpočtovej organizácie a príspevkovej organizácie

(1) Rozpočtová organizácia nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 40) Náklady na túto činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Prostriedky získané z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi po zdanení zostávajú v plnom rozsahu ako doplnkový zdroj ďalšieho rozvoja a skvalitňovania činnosti rozpočtovej organizácie. Príjmy a výdavky na podnikateľskú činnosť sa nerozpočtujú a sledujú sa na samostatnom mimorozpočtovom účte. Tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov o financovaní vedľajšieho hospodárstva. 41)

(2) Príspevková organizácia môže vykonávať so súhlasom zriaďovateľa podnikateľskú činnosť nad rámec hlavnej činnosti, pre ktorú bola zriadená, iba ak plní úlohy určené zriaďovateľom. Náklady na podnikateľskú činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Príjmy a výdavky na túto činnosť sa nerozpočtujú a sledujú sa na samostatnom účte.

(3) Ak je hospodárskym výsledkom podnikateľskej činnosti k 30. septembru rozpočtového roka strata, je vedúci rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie povinný zabezpečiť, aby bola do konca rozpočtového roka vyrovnaná, alebo urobiť také opatrenia na ukončenie podnikateľskej činnosti, aby sa v ďalšom rozpočtovom roku už nevykonávala.

DEVIATA ČASŤ

 ZODPOVEDNOSŤ ZA HOSPODÁRENIE, PORUŠENIE FINANČNEJ DISCIPLÍNY

 § 30a

 Osobitné ustanovenia o vyrovnanom rozpočte verejnej správy

(1) Rozpočet verejnej správy má byť vyrovnaný alebo prebytkový. Rozpočet verejnej správy sa považuje za vyrovnaný aj vtedy, ak je schodok rozpočtu verejnej správy upravený o vplyv hospodárskeho cyklu a jednorazové vplyvy (ďalej len "štrukturálny schodok") rovný alebo nižší ako 0,5% podielu na hrubom domácom produkte; 42ac) jednorazovým vplyvom sa rozumie príjem alebo výdavok, ktorý nemá trvalý alebo opakujúci sa charakter a má časovo obmedzený vplyv na saldo rozpočtu verejnej správy. Ak je výška dlhu verejnej správy 42ad) výrazne nižšia ako 60% podielu na hrubom domácom produkte a v súvislosti s dlhodobou udržateľnosťou 42ae) existujú minimálne riziká, štrukturálny schodok môže byť rovný alebo nižší ako 1% podielu na hrubom domácom produkte. Dosiahnutie vyrovnaného alebo prebytkového rozpočtu verejnej správy vrátane postupu vedúcemu k strednodobému cieľu sa zabezpečuje podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, a osobitných predpisov. 42ac)

(2) Pri výraznom odchýlení sa 42af) od strednodobého cieľa alebo postupu vedúcemu k tomuto cieľu podľa odseku 1 sa uplatní korekčný mechanizmus; ministerstvo financií v súlade s postupmi podľa osobitných predpisov 42ag) zverejňuje, či došlo k výraznému odchýleniu, a to dvakrát ročne do 30. júna bežného rozpočtového roka a do 30. novembra bežného rozpočtového roka. Ak ministerstvo financií zverejní, že došlo k výraznému odchýleniu, navrhne vláde limit verejných výdavkov a opatrenia na obdobie korekcie výrazného odchýlenia, zohľadňujúc veľkosť odchýlky, ktorá nastala, rešpektujúc dosiahnutie strednodobého cieľa a každoročné znižovanie podielu schodku rozpočtu verejnej správy na hrubom domácom produkte v súlade s osobitnými predpismi; 42ag) limitom verejných výdavkov sa rozumie maximálna výška celkových časovo rozlíšených konsolidovaných výdavkov verejnej správy. Návrh opatrení s vplyvom na územnú samosprávu ministerstvo financií vopred prerokuje s republikovými združeniami obcí a so zástupcami vyšších územných celkov. Vláda rozhodne o korekčnom mechanizme, v rámci ktorého rozhodne o návrhu na limit verejných výdavkov a schváli opatrenia, ktoré sa budú v rámci korekčného mechanizmu realizovať; pred rozhodnutím vlády návrh posúdi Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. 42ah) Ak vláda rozhodne, že sa korekčný mechanizmus neuplatní, zašle národnej rade písomné zdôvodnenie rozhodnutia o neuplatnení korekčného mechanizmu.

(3) Povinnosť uplatňovať korekčný mechanizmus sa nevzťahuje na obdobie trvania výnimočných okolností. 42ai) Začiatok a ukončenie trvania výnimočných okolností vyhlasuje vláda na návrh ministerstva financií; pred vyhlásením vlády návrh posúdi Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

(4) Rada pre rozpočtovú zodpovednosť posudzuje a zverejňuje vyhodnotenie uplatňovania alebo neuplatňovania korekčného mechanizmu podľa odseku 2 a začiatok a ukončenie trvania výnimočných okolností podľa odseku 3; ministerstvo financií zverejňuje stanoviská k týmto hodnoteniam.

§ 31

 Porušenie finančnej disciplíny

(1) Porušením finančnej disciplíny je

a) poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov v rozpore s určeným účelom,

b) poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov,

c) neodvedenie prostriedkov subjektu verejnej správy v ustanovenej alebo určenej lehote a rozsahu,

d) neodvedenie výnosu z verejných prostriedkov do rozpočtu subjektu verejnej správy podľa tohto alebo osobitného zákona, 42aa)

e) prekročenie lehoty ustanovenej alebo určenej na použitie verejných prostriedkov,

f) prekročenie rozsahu splnomocnenia na prevzatie záväzkov podľa § 19 ods. 5,

g) umožnenie bezdôvodného obohatenia získaním finančného prospechu z verejných prostriedkov,

h) konanie v rozpore s § 15 až 18,

i) použitie verejných prostriedkov na financovanie, založenie alebo zriadenie právnickej osoby v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi,

j) nehospodárne, neefektívne a neúčinné vynakladanie verejných prostriedkov, 21)

k) nedodržanie ustanoveného alebo určeného spôsobu nakladania s verejnými prostriedkami,

l) úhrada preddavku z verejných prostriedkov v rozpore s týmto zákonom alebo v rozpore s podmienkami určenými pri poskytnutí verejných prostriedkov,

m) porušenie pravidiel a podmienok pri poskytovaní prostriedkov z rozpočtu verejnej správy subjektom verejnej správy,

n) porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté.

(2) Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. a) sa nepovažuje taká realizácia výdavkov, pri ktorej dôjde k nesprávnemu zatriedeniu výdavkov podľa rozpočtovej klasifikácie, ak je dodržaný vecne vymedzený účel použitia verejných prostriedkov.

(3) Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. a) sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1% zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň porušenia finančnej disciplíny do dňa odvedenia finančných prostriedkov vrátane, najviac do výšky tejto sumy; za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. a) pri nakladaní so štátnymi finančnými aktívami poskytnutými ako úver, pôžička alebo návratná finančná výpomoc sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny, v ktorej nebola istina do dňa skončenia kontroly alebo vládneho auditu 42a) splatená, a pokuta vo výške 10% zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny.

(4) Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b) sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1% zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu. Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. c) a d) sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1% zo sumy neodvedenej v ustanovenej alebo určenej lehote za každý deň prekročenia lehoty na odvedenie finančných prostriedkov až do dňa ich odvedenia vrátane. Ak právnická osoba alebo fyzická osoba sama zistí porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b), c) a d) alebo ak sa porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b), c) a d) zistí pri výkone kontroly alebo vládneho auditu a právnická osoba alebo fyzická osoba protiprávny stav odstráni alebo odvedie finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny do dňa skončenia kontroly alebo vládneho auditu, správne konanie sa nezačne.

(5) Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. e) sa ukladá penále vo výške 0,1% zo sumy použitej po ustanovenej alebo určenej lehote za každý deň prekročenia lehoty na použitie verejných prostriedkov až do dňa použitia vrátane, najviac do výšky tejto sumy.

(6) Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. f) až i) sa ukladá pokuta. Pokuta za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. f) a g) sa ukladá od 200 eur do 10 000 eur v závislosti od závažnosti porušenia finančnej disciplíny a dĺžky trvania protiprávneho stavu. Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. h) a i) sa pokuta ukladá od 200 eur do 3 300 eur v závislosti od závažnosti porušenia finančnej disciplíny a dĺžky trvania protiprávneho stavu.

(7) Subjekt verejnej správy, ktorý porušil finančnú disciplínu podľa odseku 1 písm. a) až n), je povinný uplatniť voči zamestnancovi zodpovednému za porušenie finančnej disciplíny postup podľa osobitných predpisov. 43) Ak sa verejné prostriedky poskytli za podmienok, ktorých nesplnenie je spojené s povinnosťou ich vrátenia, uplatní sa pri porušení týchto podmienok rovnaký postup vrátane sankcie ako pri porušení finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b).

(8) Odvod, penále a pokuta za porušenie finančnej disciplíny právnickou osobou alebo fyzickou osobou sa odvádzajú do príslušného druhu rozpočtu verejnej správy, z ktorého boli poskytnuté; odvod, penále a pokuta za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s prostriedkami štátneho rozpočtu sa odvádzajú do štátneho rozpočtu. Penále a pokuta za porušenie finančnej disciplíny subjektom verejnej správy pri nakladaní s inými finančnými prostriedkami, ako poskytnutými z rozpočtu iného subjektu verejnej správy, sa odvádzajú do štátneho rozpočtu.

(9) Odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s verejnými prostriedkami ukladá a vymáha ten kontrolný orgán, auditujúci orgán alebo orgán dozoru štátu, 44) ktorý je oprávnený vykonávať kontrolu, vládny audit alebo dozor verejných prostriedkov v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom. 45) Odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny štátnou rozpočtovou organizáciou a štátnou príspevkovou organizáciou alebo za porušenie finančnej disciplíny inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou pri nakladaní s prostriedkami štátneho rozpočtu a s prostriedkami Európskej únie ukladá príslušná správa finančnej kontroly, 46) ktorá ich aj vymáha. Ustanovenie druhej vety sa nevzťahuje na ukladanie a vymáhanie odvodu, penále a pokuty za porušenie finančnej disciplíny prijímateľom pri nakladaní s prostriedkami Európskej únie 46a) a s prostriedkami štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie poskytnutými Pôdohospodárskou platobnou agentúrou, na ktoré sa vzťahuje osobitný predpis. 24a) V prípade potreby odvod, penále a pokutu môže uložiť a vymáhať ministerstvo financií.

(10) Ak porušenie finančnej disciplíny zistí orgán oprávnený na výkon kontroly alebo vládneho auditu podľa osobitného predpisu a protiprávny stav nie je odstránený podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 47) je povinný oznámiť porušenie finančnej disciplíny kontrolnému orgánu, auditujúcemu orgánu alebo orgánu dozoru štátu 44) podľa odseku 9.

(11) Odvod, penále a pokutu za to isté porušenie finančnej disciplíny možno uložiť len raz.

(12) Ukladanie a vymáhanie odvodu, penále a pokuty sa riadi všeobecnými predpismi o správnom konaní. 48) Na správu pohľadávky štátu vzniknutej z tohto titulu sa vzťahuje osobitný predpis. 28) Ak subjekt, ktorý porušil finančnú disciplínu, postupuje v súlade s dohodou uzatvorenou podľa osobitného predpisu, 48a) za deň odvedenia prostriedkov na účely určenia výšky penále sa považuje deň účinnosti tejto dohody podľa osobitného predpisu.

(13) Odvod spolu s penále za porušenie finančnej disciplíny, ktoré za kontrolovaný subjekt alebo auditovanú osobu nepresiahnu sumu 40 eur, sa neukladá, ak osobitný predpis vo vzťahu k správnemu orgánu, ktorým je Pôdohospodárska platobná agentúra neustanoví inak. 48b)

(14) Odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny možno uložiť do piatich rokov odo dňa preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny.

(15) Na postup pri úhrade odvodu za porušenie finančnej disciplíny pri hospodárení s prostriedkami Európskej únie a prostriedkami štátneho rozpočtu určenými na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie sa vzťahuje osobitný predpis; 12aa) penále a pokuta sú príjmom štátneho rozpočtu podľa § 7 ods. 1 písm. i).

(16) Ak je porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. a) až i) aj porušením povinností ustanovených osobitným predpisom, uložia sa sankcie za porušenie finančnej disciplíny podľa tohto zákona, ak sa za takéto porušenie neukladajú sankcie podľa osobitného predpisu.

 § 32

             Ministerstvo financií môže subjektu, ktorému vyplývajú povinnosti z tohto zákona, uložiť za ich nesplnenie pokutu až do výšky 40 000 eur podľa všeobecných predpisov o správnom konaní 48) v lehote podľa § 31. Za nesplnenie povinností ustanovených v § 8a ods. 10 a § 19 ods. 3 a 6 môže uložiť pokutu aj príslušná správa finančnej kontroly až do výšky 40 000 eur podľa všeobecných predpisov o správnom konaní 48) v lehote podľa § 31. Na správu pohľadávky štátu vzniknutej z tohto titulu sa vzťahuje osobitný predpis. 28) Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.

 DESIATA ČASŤ

 VŠEOBECNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

 § 33

 Zisťovanie rozpočtových dôsledkov právnych predpisov a iných opatrení

(1) Pri návrhoch zákonov a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov, opatrení ústredných orgánov štátnej správy a iných materiálov predkladaných na rokovanie vlády a národnej rady musia byť uvedené a zdôvodnené ich predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy, a to nielen na bežný rok, ale aj na tri nasledujúce rozpočtové roky. Spolu s tým musia byť uvedené aj návrhy na úhradu zvýšených výdavkov alebo na úhradu úbytku príjmov.

(2) Navrhovatelia sú povinní rozpočtové dôsledky návrhov právnych predpisov podľa odseku 1 vopred prerokovať s ministerstvom financií.

(3) Návrhy právnych predpisov a iných opatrení podľa odseku 1 predložené na rokovanie vlády v priebehu rozpočtového roka, ktoré majú dôsledky na rozpočet verejnej správy a ktorých krytie nemožno v priebehu rozpočtového roka zabezpečiť zvýšenými príjmami alebo úsporou iných výdavkov, môžu nadobudnúť účinnosť najskôr 1. januára nasledujúceho rozpočtového roka.

 § 34

Subjekt verejnej správy je oprávnený uhrádzať zo svojho rozpočtu v nevyhnutnom rozsahu aj výdavky na reprezentačné a propagačné účely.

 § 35

Zodpovednosť za porušenie finančnej disciplíny rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorá bola premenená na iný subjekt podľa osobitných predpisov 49) alebo ku ktorej prešla zriaďovateľská funkcia na obec alebo vyšší územný celok podľa osobitného predpisu, 50) prechádza na nový subjekt dňom, ku ktorému sa premenila alebo ku ktorému prešla zriaďovateľská funkcia; uloženie odvodu, penále a pokuty novému subjektu za porušenie finančnej disciplíny predchádzajúcim subjektom sa posudzuje podľa právnej formy hospodárenia nového subjektu.

 § 36

Podrobnosti o hospodárení s verejnými prostriedkami a o hospodárení rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo financií.

 § 37

(1) Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 sa zostaví s prihliadnutím na platné ustanovenia tohto zákona o zostavení rozpočtu verejnej správy.

(2) Ak sa upravuje rozpočtová klasifikácia na nasledujúci rozpočtový rok, návrh rozpočtu verejnej správy na nasledujúci rozpočtový rok sa zostavuje v súlade s rozpočtovou klasifikáciou platnou na nasledujúci rozpočtový rok.

(3) Na konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa vzťahujú doterajšie predpisy. Doterajšie predpisy sa vzťahujú aj na konania o porušení rozpočtovej disciplíny začaté po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, ak sa výkon finančnej kontroly začal pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Ak sa výkon finančnej kontroly začal po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, posúdi sa aj porušenie rozpočtovej disciplíny podľa tohto zákona, pričom sa použijú sankcie podľa tohto zákona.

(4) Ustanovenie § 35 sa použije aj pri porušení rozpočtovej disciplíny podľa doterajších predpisov.

(5) Ministerstvo financií, obec a vyšší územný celok aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona viažu rozpočtové prostriedky rozpočtovej organizácie za porušenie rozpočtovej disciplíny, ak viazanie za porušenie rozpočtovej disciplíny nebolo ukončené do nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

(6) Právne pomery príspevkových organizácií zriadených podľa doterajších predpisov, ktoré sa nevykazujú v rámci ústrednej správy alebo územnej samosprávy podľa § 3 ods. 1, je ich zriaďovateľ povinný zosúladiť s týmto zákonom do 31. decembra 2006.

(7) Na účely tohto zákona sa prostriedky Európskych spoločenstiev poskytnuté Slovenskej republike na realizáciu spoločných programov Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev podľa medzinárodných zmlúv uzatvorených do 1. mája 2004 považujú za verejné prostriedky. Na hospodárenie, postup používania a poskytovanie prostriedkov Európskych spoločenstiev poskytnutých Slovenskej republike na realizáciu spoločných programov Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev podľa medzinárodných zmlúv uzatvorených do 1. mája 2004 a na postup pri úhrade sankcie za porušenie finančnej disciplíny pri hospodárení s týmito prostriedkami sa vzťahujú doterajšie predpisy.

(8) Na zostavenie štátneho záverečného účtu za rok 2004 sa vzťahuje doterajší predpis.

(9) Výnimky poskytnuté podľa § 54 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov strácajú platnosť 1. januára 2005 okrem výnimiek poskytnutých v roku 2004 podľa § 54 ods. 1 písm. f).

(10) Na účely tohto zákona sa za verejné prostriedky považujú aj príjmy a výdavky súvisiace s vykonávaním verejného zdravotného poistenia v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu a vzťahuje sa na ne povinnosť uplatňovať rozpočtovú klasifikáciu podľa § 4 ods. 4.

 § 37a

 Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2005

(1) Ustanovenie § 31 ods. 8 v znení účinnom po 1. máji 2005 sa vzťahuje na odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny, ktoré boli uložené po 1. januári 2005.

(2) Ustanovenie § 37 ods. 7 sa vzťahuje aj na hospodárenie, postup používania a poskytovanie prostriedkov štátneho rozpočtu na realizáciu spoločných programov Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev podľa medzinárodných zmlúv uzatvorených do 1. mája 2004.

 § 37b

 Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2006

Súhlas zriaďovateľa so zaplatením členského príspevku podľa doterajších predpisov sa považuje za súhlas podľa § 26 ods. 8.

 § 37c

 Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2007

Na konania o uložení odvodu, penále a pokuty za porušenie finančnej disciplíny začaté a právoplatne neukončené pred 1. septembrom 2007 sa vzťahujú doterajšie predpisy.

 § 37d

 Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2009

(1) Ustanovenie § 8 ods. 4 v znení účinnom od 1. januára 2009 sa prvýkrát uplatní na použitie kapitálových výdavkov rozpočtovaných na rozpočtový rok 2009.

(2) Kapitálové výdavky rozpočtované na rozpočtové roky 2005, 2006, 2007 a 2008 možno použiť do 31. decembra 2011. Na kapitálové výdavky rozpočtované na rozpočtové roky 2005, 2006, 2007 a 2008 sa ustanovenie § 8 ods. 6 poslednýkrát uplatní v rozpočtovom roku 2010. Prostriedky poskytnuté a nepoužité do 31. decembra 2011 odvedú subjekty do príjmov štátneho rozpočtu do 31. januára 2012.

(3) Právne vzťahy pri poskytovaní dotácií podľa doterajších predpisov musia byť zosúladené s § 8a ods. 1 a 3 až 6 najneskôr k 1. januáru 2011, inak dotáciu po 1. januári 2011 nemožno poskytnúť. Pri poskytovaní dotácií a pri vydávaní všeobecne záväzných právnych predpisov sa do dňa zosúladenia právnych vzťahov podľa prvej vety postupuje podľa ustanovení upravujúcich poskytovanie dotácií a vydávanie všeobecne záväzných právnych predpisov pre poskytovanie dotácií v znení účinnom do 31. decembra 2008 a podľa všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie. Na poskytovanie dotácií sa do dňa zosúladenia právnych vzťahov podľa prvej vety ustanovenia § 8a ods. 1 a 3 až 6 nevzťahujú.

(4) Na konania o uložení odvodu, penále a pokuty za porušenie finančnej disciplíny, ku ktorému došlo pred 1. januárom 2009, sa vzťahuje § 31 v znení účinnom do 31. decembra 2008.

 § 37e

Subjekt verejnej správy, ktorým je právnická osoba so 100% majetkovou účasťou štátu, môže poskytovať úvery alebo pôžičky na účely realizácie vládou schváleného programu poskytovania pomoci občanom, ktorí stratili schopnosť splácať úver na bývanie v dôsledku hospodárskej krízy.

 § 37f

 Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. novembra 2010

Ustanovenie § 9 ods. 7 sa prvýkrát použije na rozpočet verejnej správy na roky 2011 až 2013.

 § 37g

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.

 § 37h

 Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. marca 2012

(1) Ustanovenia § 29 a 29a v znení účinnom od 1. marca 2012 sa prvýkrát uplatnia pri vypracovaní štátneho záverečného účtu a súhrnnej výročnej správy za rok 2011.

(2) Konanie o uložení odvodu, penále a pokuty právoplatne neukončené k 29. februáru 2012 sa ukončí podľa predpisu účinného od 1. marca 2012 a na odvod, penále a pokuty sa vzťahuje § 31 v znení účinnom od 1. marca 2012, ak je to pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu priaznivejšie.

§ 38

Zrušuje sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z.z., zákona č. 358/1997 Z.z., zákona č. 377/1998 Z.z., zákona č. 348/1999 Z.z., zákona č. 441/2000 Z.z., zákona č. 169/2001 Z.z., zákona č. 445/2001 Z.z., zákona č. 502/2001 Z.z., zákona č. 506/2001 Z.z., zákona č. 553/2001 Z.z., zákona č. 559/2001 Z.z., zákona č. 291/2002 Z.z., zákona č. 427/2002 Z.z. (úplné znenie č. 130/2003 Z.z.), zákona č. 163/2003 Z.z., zákona č. 267/2003 Z.z., zákona č. 442/2003 Z.z., zákona č. 609/2003 Z.z. a zákona č. 351/2004 Z.z.

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia s výnimkou čl. I § 1 až 3, § 4 ods. 1 až 3 a ods. 5 až 8, § 5 až 36, § 37 ods. 3 až 8, § 38 a čl. II až XII, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2005.

Zákon č. 747/2004 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2005.

Zákon č. 171/2005 Z.z. nadobudol účinnosť 1. májom 2005.

Zákon č. 266/2005 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júlom 2005.

Zákon č. 534/2005 Z.z. nadobudol účinnosť 15. decembrom 2005.

Zákony č. 584/2005 Z.z. a č. 659/2005 Z.z. nadobudli účinnosť 1. januárom 2006.

Zákon č. 275/2006 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júnom 2006.

Zákon č. 527/2006 Z.z. nadobudol účinnosť 1. októbrom 2006.

Zákon č. 678/2006 Z.z. nadobudol účinnosť 1. februárom 2007.

Zákon č. 199/2007 Z.z. nadobudol účinnosť 1. májom 2007.

Zákon č. 323/2007 Z.z. nadobudol účinnosť 1. septembrom 2007 s výnimkou čl. I bodov 5, 8 až 10, 17 a 24, ktoré nadobudli účinnosť 1. januárom 2008.

Zákon č. 653/2007 Z.z. nadobudol účinnosť 30. decembrom 2007 okrem čl. IV bodov 1. a 3., ktoré nadobudli účinnosť 1. januárom 2008.

Zákon č. 198/2007 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2008.

Zákon č. 165/2008 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júnom 2008.

Zákon č. 465/2008 Z.z. nadobudol účinnosť 1. decembrom 2008.

Zákon č. 383/2008 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2009.

Zákon č. 192/2009 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júnom 2009.

Zákony č. 390/2009 Z.z. a č. 492/2009 Z.z. nadobudli účinnosť 1. decembrom 2009.

Zákon č. 563/2009 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2012.

Zákon č. 57/2010 Z.z. nadobudol účinnosť 1. aprílom 2010.

Zákon č. 403/2010 Z.z. nadobudol účinnosť 1. novembrom 2010.

Zákon č. 468/2010 Z.z. nadobudol účinnosť 14. decembrom 2010.

Zákon č. 223/2011 Z.z. nadobudol účinnosť 20. júlom 2011.

Zákon č. 512/2011 Z.z. nadobudol účinnosť 30. decembrom 2011.

Zákon č. 69/2012 Z.z. nadobudol účinnosť 1. marcom 2012.

Zákon č. 223/2012 Z.z. nadobudol účinnosť 1. augustom 2012.

Zákon č. 287/2012 Z.z. nadobudol účinnosť 1. októbrom 2012.

Zákon č. 345/2012 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2013.

Zákony č. 150/2013 Z.z. a č. 436/2013 Z.z. nadobudli účinnosť 1. januárom 2014.

Zákon č. 352/2013 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2014.

Zákon č. 102/2014 Z.z. nadobudol účinnosť 1. májom 2014.

Zákon č. 292/2014 Z.z. nadobudol účinnosť 1. novembrom 2014 okrem čl. III bodov 1, 2, 5 a 7, ktoré nadobudli účinnosť 1. januárom 2015.

Zákon č. 324/2014 Z.z. nadobudol účinnosť 1. decembrom 2014.

Zákon č. 374/2014 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2015.

 Ivan Gašparovič v.r.

 Pavol Hrušovský v.r.

 Mikuláš Dzurinda v.r.

 PRÍL.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE

1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú.v. EÚ L 168, 30.6.2009).

2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (Ú.v. EÚ L 211, 14.8.2009).

3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (Ú.v. EÚ L 211, 14.8.2009).

____________________

1) Zákon č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

2) § 11 ods. 5 zákona č. 503/2001 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja v znení zákona č. 351/2004 Z.z.

 § 1 písm. c) zákona č. 274/2006 Z.z. o podpore v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka.

Nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999 v platnom znení (Ú.v. EÚ L 210, 31.7.2006).

Nariadenie Rady (ES) č. 1198/2006 z 27. júla 2006 o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo (Ú.v. EÚ L 223, 15.8.2006).

3) § 19 až 21 zákona č. 540/2001 Z.z. o štátnej štatistike.

4) Zákon č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5) Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

6) Vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 195/2003 Z.z., ktorou sa vydáva štatistická klasifikácia výdavkov verejnej správy.

7) § 4 ods. 2 a 3 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií).

8) Napríklad zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

9) § 16 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení zákona č. 177/2004 Z.z.

10) Napríklad § 7 ods. 1 zákona č. 401/1998 Z.z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení zákona č. 553/2001 Z.z.

11) Napríklad § 8 ods. 5 zákona č. 401/1998 Z.z. v znení zákona č. 478/2002 Z.z.

12) Napríklad zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

12a) § 2c zákona č. 291/2002 Z.z. v znení zákona č. 659/2005 Z.z.

12aa) Napríklad § 28 zákona č. 528/2008 Z.z. v znení neskorších predpisov, § 42 a 43 zákona č. 292/2014 Z.z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

13) Nariadenie Rady (ES) č. 318/2006 z 20. februára 2006 o spoločnej organizácii trhov v sektore cukru v platnom znení (Ú.v. EÚ L 58, 28.2.2006).

13a) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z.z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

14) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

14a) Napríklad zákon č. 68/1997 Z.z. o Matici slovenskej v znení neskorších predpisov, zákon č. 131/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 553/2002 Z.z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov, zákon č. 607/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 639/2004 Z.z. o Národnej diaľničnej spoločnosti a o zmene a doplnení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 664/2007 Z.z., zákon č. 238/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 460/2007 Z.z. o Slovenskom Červenom kríži a ochrane znaku a názvu Červeného kríža a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

14b) Zákon č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 125/2006 Z.z.

14c) § 7 ods. 3 písm. n) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

14ca) § 2 ods. 5 zákona č. 82/2005 Z.z. v znení zákona č. 223/2011 Z.z.

14cb) § 5 a 6 zákona č. 474/2005 Z.z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

15) Napríklad zákon č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.

16) Čl. 2 a 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z.z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.

17) Napríklad zákon č. 386/2002 Z.z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách a ktorým sa dopĺňa zákon č. 291/2002 Z.z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

18) Zákon č. 291/2002 Z.z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

19) Napríklad zákon č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.

20) § 88 zákona č. 199/2004 Z.z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 § 63a zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení zákona č. 609/2003 Z.z.

20a) Čl. 5 ods. 6 a čl. 12 ods. 5 ústavného zákona č. 493/2011 Z.z. o rozpočtovej zodpovednosti.

21) Zákon č. 502/2001 Z.z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

22) Napríklad zákon č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z.z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

22a) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, Občiansky súdny poriadok, zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 353/2005 Z.z.

22aa) Napríklad § 36 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

22ab) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 258/1993 Z.z. o Železniciach Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

22ac) § 20f až 20j Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.

22b) Zákon č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

23) Zákon č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

24) Napríklad zákon č. 607/2003 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov, zákon č. 238/2006 Z.z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 528/2006 Z.z.

24a) Napríklad § 12 a 15 zákona č. 528/2008 Z.z. v znení neskorších predpisov, § 16 a 25 zákona č. 292/2014 Z.z.

24aa) Čl. 5 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 1/zv. 4; Ú.v. ES L 248, 16.9.2002).

24ab) § 15 zákona č. 25/2006 Z.z. v znení zákona č. 503/2009 Z.z.

24ac) § 66 zákona č. 25/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov.

24b) Článok 34 ods. 1 Aktu o podmienkach pristúpenia pripojeného k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii (oznámenie č. 185/2004 Z.z.).

25) Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 25. februára 2003 č. 1407/2003 - 92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky, termíny a miesto predkladania účtovnej závierky pre rozpočtové organizácie, štátne fondy, obce, vyššie územné celky, príspevkové organizácie a niektoré iné právnické osoby, ktorých hlavným predmetom činnosti nie je podnikanie (oznámenie č. 88/2003 Z.z.) v znení neskorších predpisov.

26) Napríklad zákon č. 575/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov.

27) Napríklad zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov, Obchodný zákonník.

28) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

28a) § 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

29) § 489 až 496 Obchodného zákonníka.

30) § 829 až 841 Občianskeho zákonníka.

31) Napríklad § 152 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, § 70 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

32) § 92 zákona č. 131/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.

 § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 597/2003 Z.z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení zákona č. 564/2004 Z.z.

33) Napríklad zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

34) § 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení zákona č. 419/2002 Z.z.

35) Napríklad § 35 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

35a) § 8 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

36) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov.

37) Zákon č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový.

37a) § 15a zákona č. 587/2004 Z.z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 223/2012 Z.z.

§ 7 ods. 1 písm. y) zákona č. 543/2007 Z.z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení zákona č. 223/2012 Z.z.

38) Zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

39) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov.

39a) § 2 písm. a) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 384/2004 Z.z. o dostupnosti spotrebiteľských informácií o spotrebe paliva a o emisiách CO2 pri predaji a leasingu nových osobných automobilov.

40) Napríklad zákon č. 131/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.

41) Napríklad § 43 zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

41a) Čl. 1 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 479/2009 z 25. mája 2009 o uplatňovaní Protokolu o postupe pri nadmernom schodku, ktorý tvorí prílohu Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (kodifikované znenie) (Ú.v. EÚ L 145, 10.6.2009) v platnom znení.

41b) § 22a zákona č. 431/2002 Z.z. v znení zákona č. 198/2007 Z.z.

42) Čl. 9 ods. 5 ústavného zákona č. 493/2011 Z.z.

42a) Napríklad zákon č. 502/2001 Z.z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 618/2004 Z.z.

42aa) Napríklad § 3 písm. d) zákona č. 607/2003 Z.z. v znení zákona č. 349/2007 Z.z., § 5 ods. 1 písm. c) a § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

42ab) § 23 zákona č. 431/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.

42ac) Čl. 3 ods. 1 písm. b) Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii medzi Belgickým kráľovstvom, Bulharskou republikou, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Estónskou republikou, Írskom, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Lotyšskou republikou, Litovskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maďarskom, Maltou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Poľskou republikou, Portugalskou republikou, Rumunskom, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou, Fínskou republikou a Švédskym kráľovstvom (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky č. 18/2013 Z.z.).

Nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.10/zv.1, Ú.v. ES L 209, 2.8.1997) v platnom znení.

Nariadenie Rady (ES) č. 1467/97 zo 7. júla 1997 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.10/zv.1, Ú.v. ES L 209, 2.8.1997) v platnom znení.

42ad) Čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 493/2011 Z.z.

42ae) Čl. 2 písm. a) ústavného zákona č. 493/2011 Z.z.

42af) Čl. 6 nariadenia (ES) č. 1466/97.

42ag) Čl. 5 a 6 nariadenia (ES) č. 1466/97.

Čl. 3 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1467/97.

42ah) Čl. 3 ústavného zákona č.493/2011 Z.z.

42ai) Čl. 3 ods. 3 písm. b) Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky č. 18/2013 Z.z.).

43) Napríklad zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce, zákon č. 400/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov.

44) Napríklad § 2 zákona č. 502/2001 Z.z., § 246 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 43/2004 Z.z.

45) Napríklad zákon č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 502/2001 Z.z., zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov.

46) Zákon č. 440/2000 Z.z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov.

46a) Nariadenie Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú.v. EÚ L 209, 11.8.2005).

47) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z.z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov.

48) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (úplné znenie č. 138/2004 Z.z.).

48a) § 6a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov.

48b) Napríklad § 33 ods. 2 zákona č. 292/2014 Z.z.

49) Napríklad zákon č. 13/2002 Z.z. o podmienkach premeny niektorých rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií na neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby (transformačný zákon) a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

50) Napríklad zákon č. 416/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.

 

 583/2004 Z.z.

 ZÁKON

z 23. septembra 2004

 o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zmena: 583/2004 Z.z.

Zmena: 611/2005 Z.z.

Zmena: 324/2007 Z.z.

Zmena: 324/2007 Z.z.

Zmena: 54/2009 Z.z.

Zmena: 426/2013 Z.z.

Zmena: 426/2013 Z.z.

Zmena: 426/2013 Z.z., 361/2014 Z.z.

Zmena: 426/2013 Z.z.

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

 Čl.I

PRVÁ ČASŤ

 ÚVODNÉ USTANOVENIA

 § 1

 Predmet úpravy

(1) Tento zákon upravuje

a) rozpočty územnej samosprávy, ktorými sú rozpočet obce 1) a rozpočet vyššieho územného celku, 2)

b) rozpočtový proces, pravidlá rozpočtového hospodárenia, zostavovanie a schvaľovanie záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku,

c) finančné vzťahy medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami obcí a štátnym rozpočtom a rozpočtami vyšších územných celkov, finančné vzťahy medzi rozpočtami obcí a rozpočtami vyšších územných celkov navzájom, ako aj finančné vzťahy rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov k iným právnickým osobám a fyzickým osobám.

(2) Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú na mestské časti, ktoré sú právnickými osobami, v rovnakom rozsahu ako na obce; pri určovaní príjmov a výdavkov rozpočtu mestských častí podľa tohto zákona sa prihliada na podmienky vymedzené štatútom podľa osobitného predpisu. 3)

(3) Na obce a vyššie územné celky a nimi zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie ako súčasti sektora verejnej správy sa vzťahuje osobitný predpis 4) s odchýlkami uvedenými v tomto zákone.

 § 2

 Vymedzenie pojmov

Na účely tohto zákona sa rozumie

a) návratnými zdrojmi financovania prostriedky rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku z prijatých úverov, pôžičiek, návratných finančných výpomocí, zo zmeniek a z komunálnych obligácií vydaných obcou alebo vyšším územným celkom,

b) prebytkom rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku kladný rozdiel medzi príjmami rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku a výdavkami rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku zistený podľa § 10 ods. 3 písm. a) a b),

c) schodkom rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku záporný rozdiel medzi príjmami rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku a výdavkami rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku zistený podľa § 10 ods. 3 písm. a) a b).

§ 3  

 Finančné vzťahy štátu k rozpočtom obcí a k rozpočtom vyšších územných celkov

(1) Finančné vzťahy štátu k rozpočtom obcí a k rozpočtom vyšších územných celkov sú

a) podiely na daniach v správe štátu,

b) dotácie na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy,

c) ďalšie dotácie v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

(2) Finančné vzťahy podľa odseku 1 písm. a) ustanovuje osobitný predpis 5) a zabezpečujú sa prostredníctvom daňových úradov. 6) Finančné vzťahy podľa odseku 1 písm. b) sa zabezpečujú prostredníctvom správcu kapitoly štátneho rozpočtu, do ktorého vecnej pôsobnosti patrí výkon štátnej správy, ktorý sa preniesol na obec alebo vyšší územný celok. Finančné vzťahy podľa odseku 1 písm. c) sa zabezpečujú prostredníctvom Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo financií") alebo správcu kapitoly štátneho rozpočtu, do ktorého vecnej pôsobnosti patrí činnosť, ktorá sa má financovať.

(3) Dotácie podľa odseku 1 písm. b) sa poskytujú na základe osobitných predpisov. 7) Na úhradu nákladov, na ktoré sa poskytujú dotácie podľa odseku 1 písm. b), možno poskytnúť preddavok.

(4) Ak sa zákonom prenáša na obec alebo vyšší územný celok výkon štátnej správy, náklady takto preneseného výkonu štátnej správy sa obci alebo vyššiemu územnému celku uhrádzajú zo štátneho rozpočtu v rozsahu určenom zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

(5) Návrh finančných vzťahov medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami obcí a štátnym rozpočtom a rozpočtami vyšších územných celkov prerokúva ministerstvo financií s republikovými združeniami obcí a so zástupcami vyšších územných celkov pred predložením návrhu východísk rozpočtu verejnej správy a pred predložením návrhu rozpočtu verejnej správy na rokovanie vlády Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu; 4) súčasne sa prerokúva aj predpokladaný vývoj príjmov, výdavkov, prebytku alebo schodku rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov ako súčasti rozpočtu verejnej správy.

(6) Ak obce zriadia spoločný obecný úrad alebo združenie obcí podľa osobitného predpisu, 8) príslušné ministerstvo alebo subjekt ustanovený osobitným predpisom môže za tieto obce poskytnúť dotáciu obci, v ktorej je sídlo spoločného obecného úradu alebo sídlo združenia obcí, po predchádzajúcom súhlase všetkých obcí, ktoré spoločný obecný úrad alebo združenie obcí zriadia.

 DRUHÁ ČASŤ

 ROZPOČTY ÚZEMNEJ SAMOSPRÁVY

 § 4  

 Postavenie a obsah rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku

(1) Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku je základným nástrojom finančného hospodárenia v príslušnom rozpočtovom roku, ktorým sa riadi financovanie úloh a funkcií obce a vyššieho územného celku v príslušnom rozpočtovom roku. Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku je súčasťou rozpočtu sektora verejnej správy. 9)

(2) Rozpočtový rok je zhodný s kalendárnym rokom.

(3) Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku vyjadruje samostatnosť hospodárenia obce a vyššieho územného celku. Obsahuje príjmy a výdavky, v ktorých sú vyjadrené finančné vzťahy k právnickým osobám a fyzickým osobám - podnikateľom pôsobiacim na území obce alebo vyššieho územného celku, ako aj k obyvateľom žijúcim na tomto území vyplývajúce pre ne zo zákonov a z iných všeobecne záväzných právnych predpisov, zo všeobecne záväzných nariadení obce a všeobecne záväzných nariadení vyššieho územného celku, ako aj zo zmlúv. Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku zahŕňa aj finančné vzťahy podľa § 3 ods. 1.

(4) Súčasťou rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku sú rozpočty príjmov a výdavkov rozpočtových organizácií a príspevky príspevkovým organizáciám zriadených obcou alebo vyšším územným celkom podľa osobitného predpisu, 4) ako aj finančné vzťahy k právnickým osobám, ktorých je zakladateľom. Na hospodárenie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií sa vzťahuje osobitný predpis. 4)

(5) Rozpočet obce obsahuje aj zámery a ciele, ktoré bude obec realizovať z výdavkov rozpočtu obce (ďalej len "program obce"), to neplatí, ak obecné zastupiteľstvo obce s počtom obyvateľov do 2 000 rozhodne o neuplatňovaní programu obce. Rozpočet vyššieho územného celku obsahuje aj zámery a ciele, ktoré bude vyšší územný celok realizovať z výdavkov rozpočtu vyššieho územného celku (ďalej len "program vyššieho územného celku").

(6) Rozpočet obce môže obsahovať finančné vzťahy k rozpočtom iných obcí, ako aj finančné vzťahy k rozpočtu vyššieho územného celku, do ktorého územia obec patrí, ak plnia spoločné úlohy. Rozpočet vyššieho územného celku môže obsahovať finančné vzťahy k rozpočtom iných vyšších územných celkov, ako aj finančné vzťahy k rozpočtom obcí na jeho území.

(7) Pre potreby vyčíslenia schodku rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku alebo prebytku rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku ako subjektov verejnej správy sa uplatňuje jednotná metodika platná pre Európsku úniu. V rozpočte obce a v rozpočte vyššieho územného celku sa uplatňuje rozpočtová klasifikácia v súlade s osobitným predpisom. 10)

 § 5

Príjmy rozpočtu obce

(1) Príjmy rozpočtu obce sú:

a) výnosy miestnych daní a poplatkov podľa osobitného predpisu, 11)

b) nedaňové príjmy z vlastníctva a z prevodu vlastníctva majetku obce a z činnosti obce a jej rozpočtových organizácií podľa tohto alebo osobitného zákona,

c) úroky a iné príjmy z finančných prostriedkov obce,

d) sankcie za porušenie finančnej disciplíny uložené obcou,

e) dary a výnosy dobrovoľných zbierok v prospech obce,

f) podiely na daniach v správe štátu podľa osobitného predpisu, 5)

g) dotácie zo štátneho rozpočtu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a dotácie zo štátnych fondov,

h) ďalšie dotácie zo štátneho rozpočtu v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok,

i) účelové dotácie z rozpočtu vyššieho územného celku alebo z rozpočtu inej obce na realizáciu zmlúv podľa osobitných predpisov, 12)

j) prostriedky z Európskej únie a iné prostriedky zo zahraničia poskytnuté na konkrétny účel,

k) iné príjmy ustanovené osobitnými predpismi.

(2) Obec môže na plnenie svojich úloh použiť aj

a) prostriedky mimorozpočtových peňažných fondov (ďalej len "peňažné fondy"),

b) prostriedky získané z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi z podnikateľskej činnosti po zdanení,

c) návratné zdroje financovania,

d) združené prostriedky.

(3) Za vlastné príjmy rozpočtu obce sa považujú príjmy rozpočtu obce podľa odseku 1 písm. a) až f). Za vlastné príjmy sa považujú aj príjmy podľa odseku 1 písm. k), ak tak ustanoví osobitný predpis. O použití vlastných príjmov rozpočtu obce rozhoduje obec samostatne. To neplatí pri dare, ak darca určí účel, na ktorý sa majú darované prostriedky použiť. Príjmy rozpočtu obce podľa odseku 1 písm. g) až j) môže obec použiť len v súlade s účelom, na ktorý sa prostriedky poskytli.

§ 7

 Výdavky rozpočtu obce

(1) Z rozpočtu obce sa uhrádzajú

a) záväzky obce vyplývajúce z plnenia povinností ustanovených osobitnými predpismi,

b) výdavky na výkon samosprávnych pôsobností obce podľa osobitných predpisov a na činnosť rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií zriadených obcou,

c) výdavky na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy podľa osobitných predpisov,

d) výdavky spojené so správou, údržbou a zhodnocovaním majetku obce a majetku iných osôb, ktorý obec užíva na plnenie úloh podľa osobitných predpisov,

e) záväzky vzniknuté zo spolupráce s inou obcou alebo s vyšším územným celkom, prípadne s ďalšími osobami na zabezpečenie úloh vyplývajúcich z pôsobnosti obce vrátane záväzkov vzniknutých zo spoločnej činnosti,

f) výdavky vyplývajúce z medzinárodnej spolupráce obce,

g) úroky z prijatých úverov, pôžičiek a návratných finančných výpomocí,

h) výdavky súvisiace s emisiou cenných papierov vydaných obcou a na výdavky na úhradu výnosov z nich,

i) iné výdavky ustanovené osobitnými predpismi.

(2) Z rozpočtu obce sa môžu poskytovať dotácie právnickým osobám, ktorých zakladateľom je obec, a to na konkrétne úlohy a akcie vo verejnom záujme alebo v prospech rozvoja územia obce. Obec môže poskytovať dotácie inej obci alebo vyššiemu územnému celku, ak zabezpečuje niektoré úlohy pre obec alebo ak ide o poskytnutie pomoci pri likvidácii následkov živelnej pohromy, havárie alebo inej podobnej udalosti na ich území.

(3) Do prijatia prostriedkov štátneho rozpočtu obcou na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy môže obec použiť na úhradu týchto nákladov vlastné príjmy. Po prijatí prostriedkov štátneho rozpočtu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy prostriedky štátneho rozpočtu obec zúčtuje v prospech svojho rozpočtu.

(4) Právnickej osobe neuvedenej v odseku 2 a fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorí majú sídlo alebo trvalý pobyt na území obce alebo ktoré pôsobia, vykonávajú činnosť na území obce, alebo poskytujú služby obyvateľom obce, môže obec poskytovať dotácie za podmienok ustanovených všeobecne záväzným nariadením obce len na podporu všeobecne prospešných služieb, 14) všeobecne prospešných alebo verejnoprospešných účelov, 15) na podporu podnikania a zamestnanosti. Mestské časti Bratislavy a Košíc môžu poskytnúť dotácie na celom území mesta.

(5) Ak obec spolupracuje na základe zmluvy o zriadení združenia obcí 8) alebo zakladá právnickú osobu podľa osobitného predpisu, 16) alebo nadobúda majetkové účasti na podnikaní právnickej osoby založenej podľa osobitného predpisu, 16) môže použiť rozpočtové prostriedky na úhradu členského príspevku, na založenie právnickej osoby podľa osobitného predpisu 16) alebo na nadobudnutie majetkových účastí na podnikaní takej právnickej osoby.

(6) V rozpočte obce na príslušný rozpočtový rok sa prostriedky podľa odsekov 2 a 4 rozpočtujú na konkrétnu akciu, úlohu alebo účel použitia prostriedkov. Podliehajú ročnému zúčtovaniu s rozpočtom obce a ich poskytnutím nemožno zvýšiť celkový dlh obce. Na porušenie finančnej disciplíny vrátane sankcií sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu. 16a)

 TRETIA ČASŤ

 ROZPOČTOVÝ PROCES

 § 9

 Viacročný rozpočet

(1) Viacročný rozpočet je strednodobý ekonomický nástroj finančnej politiky obce alebo vyššieho územného celku, v ktorom sú v rámci ich pôsobnosti vyjadrené zámery rozvoja územia a potrieb obyvateľov vrátane programov obce alebo programov vyššieho územného celku najmenej na tri rozpočtové roky. Viacročný rozpočet tvoria:

a) rozpočet obce alebo rozpočet vyššieho územného celku na príslušný rozpočtový rok,

b) rozpočet obce alebo rozpočet vyššieho územného celku na rok nasledujúci po príslušnom rozpočtovom roku,

c) rozpočet obce alebo rozpočet vyššieho územného celku na rok nasledujúci po roku, na ktorý sa zostavuje rozpočet podľa písmena b).

(2) Súčasťou viacročného rozpočtu sú aj údaje podľa osobitného predpisu. 17aa)

(3) Viacročný rozpočet sa zostavuje v rovnakom členení, v akom sa zostavuje rozpočet obce alebo rozpočet vyššieho územného celku (§ 10 ods. 3).

(4) Príjmy a výdavky rozpočtov uvedených v odseku 1 písm. b) a c) nie sú záväzné.

 § 10

 Zostavovanie a členenie rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku

(1) Zostavovanie rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku vychádza predovšetkým z viacročného rozpočtu, z určeného podielu na výnosoch daní v správe štátu ustanovených osobitným predpisom 5) a zo schváleného rozpočtu verejnej správy. 17ab)

(2) Obec a vyšší územný celok sú pri zostavovaní rozpočtu povinní prednostne zabezpečiť krytie všetkých záväzkov, ktoré pre ne vyplývajú z plnenia povinností ustanovených osobitnými predpismi.

(3) Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku sa vnútorne člení na

a) bežné príjmy a bežné výdavky (ďalej len "bežný rozpočet"),

b) kapitálové príjmy a kapitálové výdavky (ďalej len "kapitálový rozpočet"),

c) finančné operácie.

(4) Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku podľa odseku 3 sa predkladajú na schválenie orgánu podľa osobitného predpisu 18) v členení minimálne na úrovni hlavnej kategórie ekonomickej klasifikácie rozpočtovej klasifikácie. Súčasne sa predkladá na schválenie aj rozpočet výdavkov podľa programu obce a programu vyššieho územného celku.

(5) Bežnými príjmami rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku sú príjmy podľa § 5 ods. 1 alebo príjmy podľa § 6 ods. 1 v členení podľa rozpočtovej klasifikácie s výnimkou príjmov, ktoré sú podľa rozpočtovej klasifikácie kapitálovými príjmami. Vecné vymedzenie bežných výdavkov a kapitálových výdavkov rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku a ich jednotné triedenie obsahuje rozpočtová klasifikácia.

(6) Súčasťou rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku sú aj finančné operácie, ktorými sa vykonávajú prevody prostriedkov peňažných fondov obce a prostriedkov peňažných fondov vyššieho územného celku a realizujú sa návratné zdroje financovania a ich splácanie. Za finančné operácie sa považujú aj poskytnuté pôžičky a návratné finančné výpomoci z rozpočtu obce alebo z rozpočtu vyššieho územného celku a ich splátky, vystavené a prijaté zmenky, predaj a obstaranie majetkových účastí. Finančné operácie nie sú súčasťou príjmov a výdavkov rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku. Podrobné triedenie finančných operácií obsahuje rozpočtová klasifikácia. Obec alebo vyšší územný celok môže poskytnúť návratnú finančnú výpomoc zo svojho rozpočtu právnickej osobe, ktorej je zakladateľom, pričom na tento účel nemôže použiť návratné zdroje financovania.

(7) Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku podľa odseku 3 sa zostavuje ako vyrovnaný alebo prebytkový. Obec alebo vyšší územný celok sú povinní zostaviť svoj bežný rozpočet ako vyrovnaný alebo prebytkový. Bežný rozpočet sa môže zostaviť ako schodkový, ak sa vo výdavkoch bežného rozpočtu rozpočtuje použitie účelovo určených prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu Európskej únie alebo na základe osobitného predpisu, 17a) nevyčerpaných v minulých rokoch; výška schodku takto zostaveného bežného rozpočtu nesmie byť vyššia ako suma týchto nevyčerpaných prostriedkov. Kapitálový rozpočet sa zostavuje ako vyrovnaný alebo prebytkový; kapitálový rozpočet sa môže zostaviť ako schodkový, ak tento schodok možno kryť zostatkami finančných prostriedkov obce alebo vyššieho územného celku z minulých rokov, návratnými zdrojmi financovania, alebo je tento schodok krytý prebytkom bežného rozpočtu v príslušnom rozpočtovom roku. Ak je bežný rozpočet alebo kapitálový rozpočet zostavený ako prebytkový, možno prebytok príslušného rozpočtu použiť na úhradu návratných zdrojov financovania.

(8) Obec a vyšší územný celok sú povinní pri zostavovaní rozpočtu postupovať okrem tohto zákona aj podľa osobitného predpisu. 17b)

(9) Ak v priebehu rozpočtového roka vznikne potreba úhrady bežných výdavkov na odstránenie havarijného stavu majetku obce alebo majetku vyššieho územného celku, alebo na likvidáciu škôd spôsobených živelnými pohromami alebo inou mimoriadnou okolnosťou, ktoré nie sú rozpočtované a kryté príjmami bežného rozpočtu, môže obec alebo vyšší územný celok na základe rozhodnutia svojho zastupiteľstva použiť prostriedky rezervného fondu. Prostriedky rezervného fondu môže obec alebo vyšší územný celok na základe rozhodnutia svojho zastupiteľstva použiť aj na úhradu záväzkov bežného rozpočtu, ktoré vznikli v predchádzajúcich rozpočtových rokoch, maximálne v sume prebytku bežného rozpočtu vykázaného za predchádzajúci rozpočtový rok.

(10) Na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami bežného rozpočtu možno použiť príjmy kapitálového rozpočtu, ak sa vrátia do termínu ich použitia na rozpočtovaný účel, najneskôr však do konca rozpočtového roka.

 § 11

 Rozpočtové provizórium

(1) Ak nie je rozpočet obce alebo rozpočet vyššieho územného celku na nasledujúci rozpočtový rok schválený orgánom obce alebo orgánom vyššieho územného celku príslušným podľa osobitných predpisov 18) do 31. decembra bežného roka, hospodári obec alebo vyšší územný celok podľa schváleného rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku predchádzajúceho rozpočtového roka, pričom výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória nesmú v každom mesiaci rozpočtového roka prekročiť 1/12 celkových výdavkov schváleného rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku predchádzajúceho rozpočtového roka. Výnimku tvoria výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória, ktoré sa uhrádzajú v súlade s termínmi splácania dohodnutými v predchádzajúcom rozpočtovom roku a výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória na povinnú úhradu podľa osobitných predpisov. Počas rozpočtového provizória obec a vyšší územný celok nemôžu poskytovať dotácie podľa § 7 ods. 4 a § 8 ods. 5; to neplatí, ak poskytovanie dotácií obcou a vyšším územným celkom ustanovuje osobitný predpis. 17c)

(2) Obec a vyšší územný celok počas rozpočtového provizória schvaľujú rozpočet na príslušný rozpočtový rok najneskôr do 31. decembra bežného roka. Rozpočtové príjmy a výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória sa zúčtujú s rozpočtom obce a s rozpočtom vyššieho územného celku po jeho schválení.

 § 12

 Rozpis rozpočtu a rozpočtové hospodárenie

(1) Obec a vyšší územný celok vykonajú po schválení rozpočtu jeho rozpis na rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti vrátane rozpisu výdavkov na programy obce alebo programy vyššieho územného celku.

(2) Obce a vyššie územné celky hospodária s rozpočtovými prostriedkami podľa schváleného rozpočtu a počas roka kontrolujú hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami podľa osobitného predpisu 18) a monitorujú a hodnotia plnenie programov obce alebo programov vyššieho územného celku.

(3) Obec a vyšší územný celok sledujú v priebehu rozpočtového roka vývoj hospodárenia podľa rozpočtu a v prípade potreby vykonávajú zmeny vo svojom rozpočte, najmä zvýšenie vlastných príjmov alebo zníženie výdavkov, s cieľom zabezpečiť vyrovnanosť bežného rozpočtu ku koncu rozpočtového roka, pričom schodok bežného rozpočtu obce alebo vyššieho územného celku môže vzniknúť len z dôvodu použitia prostriedkov rezervného fondu podľa § 10 ods. 8 alebo použitia účelovo určených prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu Európskej únie alebo na základe osobitného predpisu, 17a) nevyčerpaných v minulých rokoch.

(4) Obec a vyšší územný celok sú povinní poskytovať ministerstvu financií potrebné údaje o svojom hospodárení na účely zostavenia návrhu rozpočtu verejnej správy, návrhu štátneho záverečného účtu a návrhu súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky. Údaje na účely zostavenia návrhu rozpočtu verejnej správy poskytujú obec a vyšší územný celok prostredníctvom rozpočtového informačného systému pre samosprávu RIS.SAM v správe ministerstva financií (ďalej len "rozpočtový informačný systém").

Obec a vyšší územný celok sú povinní poskytovať do rozpočtového informačného systému nasledovné údaje v tomto rozsahu a v týchto termínoch:

a) schválený rozpočet na príslušný rozpočtový rok a rozpočty na nasledujúce roky viacročného rozpočtu najneskôr do 20 kalendárnych dní odo dňa schválenia rozpočtu orgánom obce alebo orgánom vyššieho územného celku príslušným podľa osobitných predpisov; 18) ak je rozpočet obce alebo rozpočet vyššieho územného celku na nasledujúci rozpočtový rok schválený do 31. decembra bežného roka, obec a vyšší územný celok poskytujú údaje schváleného rozpočtu v členení minimálne na úrovni hlavnej kategórie ekonomickej klasifikácie rozpočtovej klasifikácie najneskôr do 10. januára nasledujúceho rozpočtového roka a schválený rozpočet na príslušný rozpočtový rok a rozpočty na nasledujúce roky viacročného rozpočtu najneskôr do 31. januára nasledujúceho rozpočtového roka,

b) upravený rozpočet najneskôr do 20. kalendárneho dňa v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom bola vykonaná zmena rozpočtu orgánom obce alebo vyššieho územného celku príslušným podľa osobitných predpisov, 18)

c) skutočné plnenie rozpočtu štvrťročne podľa stavu k 31. marcu, k 30. júnu a k 30. septembru rozpočtového roka najneskôr do 30 kalendárnych dní po uplynutí príslušného obdobia a podľa stavu k 31. decembru rozpočtového roka najneskôr do 5. februára nasledujúceho rozpočtového roka,

d) za program obce a program vyššieho územného celku iba údaje schváleného programu obce a programu vyššieho územného celku najneskôr v termínoch podľa písmena a) a skutočné plnenie tohto programu podľa stavu k 31. decembru rozpočtového roka najneskôr do 5. februára nasledujúceho rozpočtového roka.

(5) Ak obec alebo vyšší územný celok neplnia povinnosti vyplývajúce z tohto zákona, ministerstvo financií môže až do ich splnenia pozastaviť poskytovanie finančných prostriedkov z dotácií zo štátneho rozpočtu.

(6) Odpisovanie hmotného a nehmotného majetku obce a hmotného a nehmotného majetku vyššieho územného celku sa spravuje osobitným predpisom. 19)

 § 13

 Časové a účelové použitie rozpočtových prostriedkov

(1) Do plnenia rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku sa zahrňujú len tie príjmy, výdavky a finančné operácie, ktoré sa uskutočnili v príslušnom rozpočtovom roku. Na zaradenie príjmu alebo výdavku do plnenia rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku v rozpočtovom roku je rozhodujúci deň pripísania alebo odpísania prostriedkov z príslušného účtu obce alebo účtu vyššieho územného celku.

(2) Rozpočtové prostriedky možno použiť len na účely, na ktoré boli v rozpočte obce alebo rozpočte vyššieho územného celku schválené.

(3) Obec alebo vyšší územný celok môže na základe odôvodnenej žiadosti povoliť výnimku z časového použitia rozpočtových prostriedkov poskytnutých obcou alebo vyšším územným celkom v príslušnom rozpočtovom roku formou dotácie s výnimkou rozpočtových prostriedkov z dotácií podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c).

 § 14

 Zmeny rozpočtu a rozpočtové opatrenia

(1) Zmeny rozpočtu vrátane zmeny programov obce alebo programov vyššieho územného celku schvaľuje orgán obce alebo orgán vyššieho územného celku príslušný podľa osobitných predpisov 18) s výnimkou účelovo určených prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu, z Európskej únie a iných prostriedkov zo zahraničia poskytnutých na konkrétny účel, z rozpočtu iného subjektu verejnej správy a darov, ak darca určí účel daru.

(2) Príslušný orgán obce alebo orgán vyššieho územného celku vykonáva zmeny rozpočtu v priebehu rozpočtového roka rozpočtovými opatreniami, ktorými sú

a) presun rozpočtovaných prostriedkov v rámci schváleného rozpočtu, pričom sa nemenia celkové príjmy a celkové výdavky,

b) povolené prekročenie a viazanie príjmov,

c) povolené prekročenie a viazanie výdavkov,

d) povolené prekročenie a viazanie finančných operácií.

(3) Obec a vyšší územný celok môžu vykonať rozpočtové opatrenia uvedené v odseku 2 písm. d) do 31. augusta príslušného rozpočtového roka. Obec a vyšší územný celok môžu po tomto termíne vykonávať v priebehu rozpočtového roka len také zmeny rozpočtu, ktorými sa nezvýši schodok rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku, s výnimkou zmien rozpočtu z dôvodu potreby úhrady výdavkov na odstránenie havarijného stavu majetku obce alebo majetku vyššieho územného celku, výdavkov na likvidáciu škôd spôsobených živelnými pohromami alebo inou mimoriadnou okolnosťou alebo výdavkov súvisiacich s financovaním spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, operačných programov spadajúcich do cieľa Európska územná spolupráca a programov financovaných na základe medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou a inými štátmi.

(4) Obec a vyšší územný celok vedú operatívnu evidenciu o všetkých rozpočtových opatreniach vykonaných v priebehu rozpočtového roka.

 § 15

 Peňažné fondy

(1) Obec a vyšší územný celok môžu vytvárať peňažné fondy. Zdrojmi peňažných fondov môžu byť najmä

a) prebytok rozpočtu za uplynulý rozpočtový rok,

b) prostriedky získané z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi z podnikateľskej činnosti po zdanení,

c) zostatky peňažných fondov z predchádzajúcich rozpočtových rokov a zostatky príjmových finančných operácií s výnimkou zostatkov nepoužitých návratných zdrojov financovania.

(2) Zostatky peňažných fondov koncom roka neprepadajú. O použití peňažných fondov rozhoduje obecné zastupiteľstvo a zastupiteľstvo vyššieho územného celku.

(3) Prostriedky peňažných fondov používa obec a vyšší územný celok prostredníctvom svojho rozpočtu okrem prevodov prostriedkov medzi jednotlivými peňažnými fondmi navzájom a okrem prípadov, keď sa prostriedky peňažných fondov použijú len na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami svojho rozpočtu v priebehu rozpočtového roka.

(4) Obec a vyšší územný celok vytvárajú rezervný fond vo výške určenej ich zastupiteľstvom, najmenej však 10% z prebytku rozpočtu zisteného podľa § 16 ods. 6.

 § 16

 Záverečný účet obce, záverečný účet vyššieho územného celku

(1) Po skončení rozpočtového roka obec a vyšší územný celok údaje o rozpočtovom hospodárení súhrnne spracujú do záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku.

(2) Obec a vyšší územný celok finančne usporiadajú svoje hospodárenie vrátane finančných vzťahov k zriadeným alebo založeným právnickým osobám a fyzickým osobám - podnikateľom a právnickým osobám, ktorým poskytli prostriedky svojho rozpočtu; ďalej usporiadajú finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu, štátnym fondom, rozpočtom iných obcí a k rozpočtom vyšších územných celkov.

(3) Obec a vyšší územný celok sú povinní dať si overiť účtovnú závierku podľa osobitného predpisu. 19) Pri overovaní účtovnej závierky audítor overuje tiež dodržiavanie povinností podľa § 10 ods. 7 a 8, § 16 ods. 12, § 17 a § 19 ods. 1.

(4) Ak audítor pri overovaní podľa odseku 3 zistí porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, je povinný tieto skutočnosti písomne oznámiť ministerstvu financií; ministerstvo financií alebo ním poverená správa finančnej kontroly je oprávnená tieto skutočnosti preveriť, pričom postupuje primerane podľa osobitného predpisu. 20)

(5) Záverečný účet obce a záverečný účet vyššieho územného celku obsahuje najmä

a) údaje o plnení rozpočtu v členení podľa § 10 ods. 3 v súlade s rozpočtovou klasifikáciou,

b) bilanciu aktív a pasív,

c) prehľad o stave a vývoji dlhu,

d) údaje o hospodárení príspevkových organizácií v ich pôsobnosti,

e) prehľad o poskytnutých dotáciách podľa § 7 ods. 4 a § 8 ods. 5 v členení podľa jednotlivých príjemcov, ak nie sú obcou a vyšším územným celkom zverejnené iným spôsobom,

f) údaje o nákladoch a výnosoch podnikateľskej činnosti,

g) hodnotenie plnenia programov obce a programov vyššieho územného celku.

(6) Ak možno použiť v rozpočtovom roku v súlade s osobitným predpisom 20a) nevyčerpané účelovo určené prostriedky poskytnuté v predchádzajúcom rozpočtovom roku zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu Európskej únie alebo na základe osobitného predpisu, 17a) tieto nevyčerpané prostriedky sa na účely tvorby peňažných fondov pri usporiadaní prebytku rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku podľa § 10 ods. 3 písm. a) a b) z tohto prebytku vylučujú. Prebytok rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku zistený podľa prvej vety je zdrojom rezervného fondu, prípadne ďalších peňažných fondov.

(7) Nevyčerpané prostriedky podľa odseku 6 obec alebo vyšší územný celok prevedie na osobitný účet a v nasledujúcich rozpočtových rokoch ich zaradí do rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku ako príjmovú finančnú operáciu. Použitie prostriedkov na určený účel je výdavkom rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku v nasledujúcich rozpočtových rokoch.

(8) O použití prebytku rozpočtu podľa odseku 6 rozhoduje obecné zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo vyššieho územného celku pri prerokúvaní záverečného účtu obce alebo záverečného účtu vyššieho územného celku. Schodok rozpočtu podľa § 10 ods. 3 písm. a) a b) obec a vyšší územný celok v priebehu roka financujú predovšetkým z rezervného fondu, z ďalších peňažných fondov alebo z návratných zdrojov financovania; tento spôsob financovania schodku rozpočtu obecné zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo vyššieho územného celku potvrdzuje pri prerokúvaní záverečného účtu obce alebo záverečného účtu vyššieho územného celku.

(9) Pred schválením sa návrh záverečného účtu obce a návrh záverečného účtu vyššieho územného celku predkladá na verejnú diskusiu podľa osobitného predpisu. 18)

(10) Prerokovanie záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku sa uzatvára jedným z týchto výrokov:

a) celoročné hospodárenie sa schvaľuje bez výhrad,

b) celoročné hospodárenie sa schvaľuje s výhradami.

(11) Ak sa záverečný účet schváli s výhradami, obecné zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo vyššieho územného celku je povinné prijať opatrenia na nápravu nedostatkov.

(12) Návrh záverečného účtu obec a vyšší územný celok sú povinní prerokovať najneskôr do šiestich mesiacov po uplynutí rozpočtového roka.

 ŠTVRTÁ ČASŤ

 PRAVIDLÁ ROZPOČTOVÉHO HOSPODÁRENIA

 § 17

 Pravidlá používania návratných zdrojov financovania

(1) Obec a vyšší územný celok sú povinní pri používaní návratných zdrojov financovania dodržiavať pravidlá uvedené v odsekoch 2 až 7.

(2) Obec a vyšší územný celok môžu použiť návratné zdroje financovania len na úhradu kapitálových výdavkov. Na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami bežného rozpočtu v priebehu rozpočtového roka sa výnimočne môžu použiť tieto zdroje financovania za podmienky, že budú splatené do konca rozpočtového roka z príjmov bežného rozpočtu.

(3) Na vydávanie komunálnych obligácií sa vzťahuje osobitný predpis. 21)

(4) Obec a vyšší územný celok môžu vstupovať len do takých záväzkov vyplývajúcich z návratných zdrojov financovania a záväzkov z investičných dodávateľských úverov 21a), ktorých úhrada dlhodobo nenaruší vyrovnanosť bežného rozpočtu v nasledujúcich rokoch.

(5) Obec a vyšší územný celok nesmú prevziať záväzok z úveru, pôžičky alebo iného dlhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby okrem prevzatia záväzku právnickej osoby v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a vyššieho územného celku ani záruku za úver, pôžičku, alebo iný dlh fyzickej osoby alebo právnickej osoby, okrem záruky prevzatej obcou za poskytnutie návratnej finančnej výpomoci zo štátneho rozpočtu.

(6) Obec a vyšší územný celok môžu na plnenie svojich úloh prijať návratné zdroje financovania, len ak

a) celková suma dlhu obce alebo vyššieho územného celku neprekročí 60% skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka a

b) suma splátok návratných zdrojov financovania, vrátane úhrady výnosov a suma splátok záväzkov z investičných dodávateľských úverov 21a) neprekročí v príslušnom rozpočtovom roku 25% skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka znížených o prostriedky poskytnuté v príslušnom rozpočtovom roku obci alebo vyššiemu územnému celku z rozpočtu iného subjektu verejnej správy, prostriedky poskytnuté z Európskej únie a iné prostriedky zo zahraničia alebo prostriedky získané na základe osobitného predpisu. 17a)

platí od 1.1.2017

(7) Celkovou sumou dlhu obce alebo vyššieho územného celku sa na účely tohto zákona rozumie súhrn záväzkov vyplývajúcich zo splácania istín návratných zdrojov financovania, záväzkov z investičných dodávateľských úverov 21a) a ručiteľských záväzkov obce alebo vyššieho územného celku.

(8) Do celkovej sumy dlhu obce podľa odseku 7 sa nezapočítavajú záväzky z pôžičky poskytnutej z Audiovizuálneho fondu 22) a z úveru poskytnutého zo Štátneho fondu rozvoja bývania na výstavbu obecných nájomných bytov 23) vo výške splátok úveru, ktorých úhrada je zahrnutá v cene ročného nájomného za obecné nájomné byty. Ďalej sa do celkovej sumy dlhu obce alebo vyššieho územného celku nezapočítavajú záväzky z návratných zdrojov financovania prijatých na zabezpečenie predfinancovania realizácie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, operačných programov spadajúcich do cieľa Európska územná spolupráca a programov financovaných na základe medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou a inými štátmi najviac v sume nenávratného finančného príspevku poskytnutého na základe zmluvy uzatvorenej medzi obcou alebo vyšším územným celkom a orgánom podľa osobitného predpisu; 23aa) to platí aj, ak obec alebo vyšší územný celok vystupuje v pozícii partnera v súlade s osobitným predpisom 23aa) rovnako, najviac v sume poskytnutého nenávratného finančného príspevku. Do sumy splátok podľa odseku 6 písm. b) sa nezapočítava suma ich jednorazového predčasného splatenia.

 (9) Obec a vyšší územný celok sledujú v priebehu rozpočtového roka vývoj dlhu a splátok podľa odseku 6. Ak celková suma dlhu obce alebo vyššieho územného celku dosiahne 50% skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka, obec a vyšší územný celok sú povinní prijať opatrenia uvedené v odsekoch 10 a 11, ktorých cieľom je zníženie celkovej sumy dlhu obce alebo vyššieho územného celku.

(10) Ak celková suma dlhu podľa odseku 9 dosiahne 50% a nedosiahne 58%, starosta obce alebo predseda vyššieho územného celku je povinný do 15 dní od zistenia uvedených skutočností vypracovať a predložiť zastupiteľstvu obce alebo zastupiteľstvu vyššieho územného celku informáciu, v ktorej zdôvodní celkovú sumu dlhu obce alebo vyššieho územného celku spolu s návrhom opatrení na jeho zníženie. Obecné zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo vyššieho územného celku musí prerokovať informáciu starostu obce alebo predsedu vyššieho územného celku do 15 dní odo dňa jej predloženia. V lehote do siedmich dní od predloženia informácie obecnému zastupiteľstvu alebo zastupiteľstvu vyššieho územného celku je povinný starosta obce alebo predseda vyššieho územného celku túto skutočnosť písomne oznámiť ministerstvu financií.

(11) Ak celková suma dlhu podľa odseku 9 dosiahne 58% a nedosiahne 60%, okrem realizácie postupov podľa odseku 10, obec a vyšší územný celok sú povinní do konca rozpočtového roka vykonať také zmeny rozpočtu, ktoré zabezpečia jeho vyrovnanosť a schváliť na nasledujúci rozpočtový rok iba vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet podľa § 10 ods. 3 písm. a) a b), pričom schodok rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku môže vzniknúť len z dôvodu použitia účelovo určených prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu Európskej únie alebo na základe osobitného predpisu 17a) nevyčerpaných v minulých rokoch; schodok rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku môže vzniknúť rovnako z dôvodu použitia prostriedkov peňažných fondov obce alebo prostriedkov peňažných fondov vyššieho územného celku.

 (12) Ak celková suma dlhu podľa odseku 9 dosiahne 60% a viac, okrem realizácie postupov podľa odsekov 10 a 11, obec a vyšší územný celok sú povinní uplatňovať postupy podľa osobitného predpisu. 23b)

(13) Povinnosť uplatňovať ustanovenia odsekov 10 a 11 sa nevzťahuje na obdobie 24 mesiacov od prvého mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa uskutočnilo ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva alebo zastupiteľstva vyššieho územného celku a v prípadoch ustanovených osobitným predpisom. 23c)

(14) Dodržanie podmienok pre prijatie návratných zdrojov financovania podľa odseku 6 preveruje pred ich prijatím hlavný kontrolór obce alebo hlavný kontrolór vyššieho územného celku. Porušenie podmienok pre prijatie návratných zdrojov financovania obcou alebo vyšším územným celkom podľa odseku 6 je hlavný kontrolór obce alebo hlavný kontrolór vyššieho územného celku povinný bezodkladne oznámiť ministerstvu financií.

(15) Hlavný kontrolór obce alebo hlavný kontrolór vyššieho územného celku sleduje počas rozpočtového roka stav a vývoj dlhu obce alebo vyššieho územného celku. Dosiahnutie hranice celkovej sumy dlhu podľa odsekov 10 až 12 je hlavný kontrolór obce alebo hlavný kontrolór vyššieho územného celku povinný bezodkladne oznámiť ministerstvu financií.

 § 17a

 Pravidlá uzatvárania zmlúv v osobitných prípadoch

(1) Obec, vyšší územný celok a nimi zriadené a založené právnické osoby sú povinní pri uskutočňovaní postupov podľa osobitného predpisu 23a) dodržiavať pravidlá uvedené v odsekoch 2 až 8.

(2) Obec, vyšší územný celok a nimi zriadené a založené právnické osoby oznamujú ministerstvu financií začatie zadávania koncesie na stavebné práce podľa osobitného predpisu 23a) a predkladajú ministerstvu financií návrh koncesnej zmluvy na stavebné práce pred jej uzavretím.

(3) Vyšší územný celok a ním zriadené a založené právnické osoby postupujú podľa odseku 2, ak hodnota plnenia zo zmluvy podľa odseku 2 za stavebné práce, ktoré sa majú uskutočniť, prevyšuje sumu 100 000 000 Sk.

(4) Obec a ňou zriadené a založené právnické osoby postupujú podľa odseku 2, ak hodnota plnenia zo zmluvy podľa odseku 2 za stavebné práce, ktoré sa majú uskutočniť, prevyšuje sumu pri obciach

a) s počtom obyvateľov do    1 000                 12 000 000 Sk,

b) s počtom obyvateľov od    1 001   do   3 000    20 000 000 Sk,

c) s počtom obyvateľov od    3 001   do   5 000    35 000 000 Sk,

d) s počtom obyvateľov od    5 001   do  10 000    50 000 000 Sk,

e) s počtom obyvateľov od   10 001   do  50 000    65 000 000 Sk,

f) s počtom obyvateľov od   50 001   do 100 000    75 000 000 Sk,

g) s počtom obyvateľov nad 100 001                100 000 000 Sk.

(5) Ministerstvo financií posúdi predložený návrh zmluvy podľa odseku 2 a vydáva k nemu stanovisko z hľadiska dôsledkov realizácie tejto zmluvy na vykazovanie dlhu verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia návrhu zmluvy podľa odseku 2. V odôvodnených prípadoch možno túto lehotu predĺžiť o 30 dní.

(6) Ak na základe stanoviska podľa odseku 5 realizácia zmluvy podľa odseku 2 má dôsledky na vykazovanie dlhu verejnej správy, obec, vyšší územný celok a nimi zriadené a založené právnické osoby môžu uzatvoriť túto zmluvu, len ak súčet hodnoty plnenia z tejto zmluvy za stavebné práce, ktoré sa majú uskutočniť, súhrn hodnôt plnenia za stavebné práce z už uzavretých zmlúv podľa odseku 2 s finančnými dôsledkami na rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku v nasledujúcich rokoch a celkovej sumy dlhu obce alebo vyššieho územného celku podľa § 17 ods. 7 neprekročí limit uvedený v § 17 ods. 6 písm. a) a súčet sumy ročného peňažného plnenia z týchto zmlúv a sumy ročných splátok návratných zdrojov financovania vrátane úhrady výnosov neprekročí limit uvedený v § 17 ods. 6 písm. b).

(7) Ak na základe stanoviska podľa odseku 5 realizácia zmluvy podľa odseku 2 nemá dôsledky na vykazovanie dlhu verejnej správy, obec, vyšší územný celok a nimi zriadené a založené právnické osoby môžu uzatvoriť túto zmluvu, len ak súčet sumy ročného peňažného plnenia z tejto zmluvy, sumy ročného peňažného plnenia z už uzavretých zmlúv podľa odseku 2 z rozpočtu obce alebo z rozpočtu vyššieho územného celku a sumy ročných splátok návratných zdrojov financovania vrátane úhrady výnosov neprekročí limit uvedený v § 17 ods. 6 písm. b).

(8) Obec, vyšší územný celok a nimi zriadené a založené právnické osoby predkladajú na žiadosť ministerstva financií aj ďalšie údaje potrebné na účely hodnotenia a vykazovania dlhu verejnej správy.

(9) Dodržanie postupu podľa odsekov 2, 3 a 4 a podmienok podľa odsekov 6 a 7 preveruje hlavný kontrolór obce a hlavný kontrolór vyššieho územného celku.

(10) Nedodržanie postupu podľa odsekov 2, 3 a 4 a porušenie podmienok podľa odsekov 6 a 7 je hlavný kontrolór obce a hlavný kontrolór vyššieho územného celku povinný bezodkladne oznámiť ministerstvu financií.

(11) Ustanovenia odsekov 2, 5, 6, 7, 9 a 10 sa vzťahujú na návrh dodatku k zmluve podľa odseku 2 rovnako.

 § 18

 Osobitosti hospodárenia obcí a vyšších územných celkov

(1) Obec alebo vyšší územný celok môže určiť, že ich subjekty, ktoré nemajú právnu subjektivitu, budú hospodáriť osobitne len so zvereným preddavkom. Zároveň určí výšku preddavku a obdobie, na ktoré sa poskytuje. Obec alebo vyšší územný celok je povinný zúčtovať príjmy a výdavky týchto subjektov najneskôr do konca rozpočtového roka.

(2) Ak obec alebo vyšší územný celok vykonáva podnikateľskú činnosť, príjmy a výdavky na túto činnosť sa nerozpočtujú a sledujú sa na samostatnom mimorozpočtovom účte. Náklady na túto činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Prostriedky získané z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi po zdanení používa obec alebo vyšší územný celok ako doplnkový zdroj financovania. Ak je hospodárskym výsledkom podnikateľskej činnosti obce a vyššieho územného celku k 30. septembru rozpočtového roka strata, obec alebo vyšší územný celok sú povinní zabezpečiť, aby bola do konca rozpočtového roka vyrovnaná alebo urobiť také opatrenia na ukončenie podnikateľskej činnosti, aby sa v ďalšom rozpočtovom roku už nevykonávala.

(3) Obec alebo vyšší územný celok môže združovať prostriedky podľa osobitného predpisu. 24) Združené prostriedky sa vedú na samostatnom účte.

(4) Obec alebo vyšší územný celok uskutočňuje platby podľa uzavretej zmluvy o združení zo zdrojov, ktoré sú oprávnení použiť na činnosť vymedzenú v predmete tejto zmluvy.

(5) Obec alebo vyšší územný celok vyporiada majetok, ktorý získali výkonom činnosti financovanej zo združených prostriedkov podľa odseku 3, podľa osobitného predpisu. 24)

 § 19

 Ozdravný režim a nútená správa

(1) Ozdravný režim predchádza zavedeniu nútenej správy s výnimkou podľa odseku 9 písm. a). Obec je povinná zaviesť ozdravný režim, ak celková výška jej záväzkov po lehote splatnosti presiahne 15% skutočných bežných príjmov obce predchádzajúceho rozpočtového roka a ak neuhradila niektorý uznaný záväzok do 60 dní odo dňa jeho splatnosti. Pre potreby zavedenia ozdravného režimu sa do celkovej výšky záväzkov obce po lehote splatnosti 60 dní nezapočítavajú záväzky z realizácie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, operačných programov spadajúcich do cieľa Európska územná spolupráca a programov financovaných na základe medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou a inými štátmi najviac v sume zmluvne dohodnutého nenávratného finančného príspevku.

(2) Ak nastali skutočnosti podľa odseku 1, obec je povinná do troch dní od ich zistenia oznámiť túto skutočnosť ministerstvu financií a starosta obce (ďalej len "starosta") je povinný do 15 dní vypracovať návrh na zavedenie ozdravného režimu, ktorý tvorí návrh ozdravného rozpočtu a návrh opatrení na stabilizáciu rozpočtového hospodárenia vrátane časového harmonogramu splácania záväzkov podľa odseku 1. Ozdravný rozpočet nie je obec povinná členiť na bežný rozpočet a kapitálový rozpočet.

(3) Starosta je povinný v lehote do 15 dní odo dňa, keď nastali skutočnosti podľa odseku 1, predložiť návrh na zavedenie ozdravného režimu obecnému zastupiteľstvu. Obecné zastupiteľstvo musí prerokovať návrh na zavedenie ozdravného režimu najneskôr do 15 dní od jeho predloženia.

(4) Počas ozdravného režimu môže obec používať svoje finančné prostriedky len v súlade so schváleným ozdravným rozpočtom, pričom každé použitie finančných prostriedkov obce musí vopred písomne odsúhlasiť hlavný kontrolór obce. Počas ozdravného režimu nesmie byť poslancom obecného zastupiteľstva, hlavnému kontrolórovi ani ostatným zamestnancom obce vyplatená odmena.

(5) Hlavný kontrolór obce je povinný predkladať obecnému zastupiteľstvu písomnú správu k návrhu ozdravného režimu, k návrhu ozdravného rozpočtu a ku každej správe o plnení ozdravného režimu vrátane plnenia ozdravného rozpočtu.

 (6) Starosta je povinný pravidelne mesačne predkladať na rokovanie obecného zastupiteľstva správu o plnení ozdravného režimu vrátane plnenia ozdravného rozpočtu.

(7) Po zavedení ozdravného režimu je obec povinná do troch dní od prijatia uznesenia o zavedení ozdravného režimu obecným zastupiteľstvom predložiť ministerstvu financií toto uznesenie.

(8) V lehote do siedmich dní po uplynutí 90 dní od zavedenia ozdravného režimu je obec povinná oznámiť ministerstvu financií výsledky jeho plnenia vrátane plnenia ozdravného rozpočtu a stavu záväzkov spolu so stanoviskom hlavného kontrolóra obce. Ak obec preukáže, že plnením ozdravného režimu dosiahla zlepšenie výsledkov hospodárenia a zníženie celkových záväzkov uvedených v odseku 1, ministerstvo financií môže na základe žiadosti obce dať súhlas na predĺženie hospodárenia v ozdravnom režime s určením jeho lehoty neprevyšujúcej 90 dní. Obec je povinná aj po uplynutí tejto lehoty predložiť ministerstvu financií výsledky plnenia ozdravného režimu v rozsahu podľa prvej vety. Ak pominuli skutočnosti uvedené v odseku 1, obec môže skončiť ozdravný režim aj pred uplynutím lehôt podľa tohto odseku; obec je povinná do troch dní od prijatia uznesenia o skončení ozdravného režimu obecným zastupiteľstvom predložiť ministerstvu financií toto uznesenie.

(9) Ministerstvo financií je oprávnené rozhodnúť 25) o zavedení nútenej správy, ak

a) nastali skutočnosti podľa odseku 1 a obec nezaviedla ozdravný režim,

b) po skončení hospodárenia v ozdravnom režime trvajú skutočnosti podľa odseku 1, a to podľa zistení ministerstva financií alebo na základe oznámenia

1. starostu,

2. hlavného kontrolóra obce,

3. audítora,

4. veriteľa obce alebo

5. štátneho orgánu,

c) obec opakovane nepredložila výkazy podľa osobitného predpisu. 21a)

(10) Starosta alebo hlavný kontrolór obce je povinný oznámenie podľa odseku 9 písm. b) prerokovať v obecnom zastupiteľstve a zaslať ministerstvu financií do 15 dní po skončení hospodárenia v ozdravnom režime.

(11) Pred zavedením nútenej správy ministerstvo financií alebo ním poverená správa finančnej kontroly preverí skutočnosti podľa odseku 9 a dôvody neuhradenia záväzku podľa odseku 1, pričom postupuje primerane podľa osobitného predpisu. 20) Obec je povinná poskytnúť na uvedené účely nevyhnutne potrebnú súčinnosť vrátane poskytnutia účtovných a iných dokladov potrebných na tieto účely.

(12) Núteného správcu vymenúva a odvoláva ministerstvo financií. Ministerstvo financií uzatvára s núteným správcom zmluvu o výkone činnosti núteného správcu, ktorá podrobnejšie vymedzí jeho práva a povinnosti. Výšku odmeny núteného správcu určí ministerstvo financií a oznámi ju obci. Náklady spojené s výkonom nútenej správy vrátane odmeny núteného správcu uhrádza obec, nad ktorou sa zaviedla nútená správa.

(13) Núteným správcom môže byť fyzická osoba, ktorá

a) má skončené vysokoškolské vzdelanie a odbornú prax v oblasti financií najmenej päť rokov,

b) nie je starostom, členom iného orgánu obce alebo zamestnancom obce, nad ktorou sa zavádza nútená správa,

c) nie je osobou blízkou 26) starostovi, členovi iného orgánu obce alebo zamestnancom obce, nad ktorou sa zavádza nútená správa.

(14) Konanie o zavedení nútenej správy sa začína dňom ukončenia preverenia skutočností podľa odseku 11 ministerstvom financií alebo doručením správy o preverení skutočností podľa odseku 11 správou finančnej kontroly ministerstvu financií, ak sa týmto preverením preukážu skutočnosti podľa odseku 9. Účastníkom konania o zavedení nútenej správy je obec. Ministerstvo financií rozhodne o zavedení nútenej správy najneskôr do 60 dní odo dňa začatia konania. Ak ministerstvo financií nezavedie nútenú správu, oznámi to v tejto lehote písomne obci. Rozhodnutie o zavedení nútenej správy obsahuje aj meno a priezvisko núteného správcu, adresu jeho trvalého pobytu a číslo preukazu totožnosti. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok. Rozhodnutie o zavedení nútenej správy sa doručí aj miestne príslušnému daňovému úradu.

(15) Počas nútenej správy nesmie byť starostovi, poslancom obecného zastupiteľstva, hlavnému kontrolórovi ani ostatným zamestnancom obce vyplatená odmena. 27)

(16) Obec je povinná do siedmich dní od doručenia rozhodnutia o zavedení nútenej správy zriadiť v banke a pobočke zahraničnej banky 28) osobitný účet nútenej správy a previesť na tento účet všetky zostatky peňažných prostriedkov vedených na doterajších účtoch okrem peňažných prostriedkov, ktoré je obec povinná viesť na samostatných účtoch podľa osobitného zákona.

(17) Počas nútenej správy všetky príjmy obce plynú na osobitný účet nútenej správy okrem príjmov, ktoré je obec povinná viesť na samostatných účtoch podľa osobitného zákona. Peňažné prostriedky vedené na osobitnom účte nútenej správy nepodliehajú výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov 29). Peňažné prostriedky na všetkých účtoch môže počas nútenej správy obec použiť len s predchádzajúcim písomným súhlasom núteného správcu.

(18) Po zavedení nútenej správy je nútený správca povinný zistiť stav hospodárenia obce, pričom obec je povinná umožniť mu nahliadať do všetkých účtovných a iných dokladov potrebných na účely zistenia stavu hospodárenia obce. Na základe zistených skutočností je oprávnený požadovať od orgánov obce prijatie programu na konsolidáciu hospodárenia obce vrátane organizačných a personálnych opatrení.

(19) Nútený správca je oprávnený zúčastňovať sa s hlasom poradným na zasadnutiach obecného zastupiteľstva a jeho príslušných komisií, na ktorých sa rokuje o rozpočte obce, hospodárení a majetku obce. Správy predkladané na zasadnutie obecného zastupiteľstva, ktoré sa týkajú rozpočtu obce, hospodárenia a majetku obce, musia byť doložené stanoviskom núteného správcu.

(20) Obec je povinná do siedmich dní od doručenia rozhodnutia o zavedení nútenej správy toto rozhodnutie zverejniť spôsobom v obci obvyklým. V rovnakej lehote je obec povinná zavedenie nútenej správy oznámiť všetkým bankám a pobočkám zahraničných bánk, ktoré vedú účty obce, a všetkým svojim veriteľom.

(21) Obec je povinná do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o zavedení nútenej správy zostaviť a schváliť krízový rozpočet na obdobie od zavedenia nútenej správy až do konca rozpočtového roka, v ktorom sa zavádza nútená správa. V rovnakej lehote je obec povinná schváliť aj program konsolidácie rozpočtového hospodárenia vrátane časového harmonogramu splácania záväzkov podľa odseku 1.

(22) V krízovom rozpočte sa povinne rozpočtujú finančné prostriedky, ktorými sa zabezpečí zníženie záväzkov podľa odseku 1 v súlade s časovým harmonogramom splácania týchto záväzkov. V krízovom rozpočte sa môžu rozpočtovať len nevyhnutné bežné výdavky podľa § 7 ods. 1 písm. a) až c) a kapitálové výdavky, ak ich úhrada je zabezpečená finančnými prostriedkami zo štátneho rozpočtu alebo z rozpočtu Európskej únie, alebo ich úhrada vyplýva zo zmlúv uzavretých pred zavedením nútenej správy. V krízovom rozpočte sa nesmú rozpočtovať výdavky podľa § 7 ods. 2, 4 a 5. Krízový rozpočet obec nie je povinná členiť na bežný rozpočet a kapitálový rozpočet.

(23) Ak sa nútená správa neskončí v príslušnom rozpočtovom roku, obec je povinná do 31. decembra tohto rozpočtového roka zostaviť a schváliť krízový rozpočet aj na nasledujúci rozpočtový rok. Pri zostavovaní a schvaľovaní krízového rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok obec postupuje rovnako ako pri zostavovaní a schvaľovaní krízového rozpočtu po zavedení nútenej správy, pričom zvýšenie príjmov na splácanie záväzkov podľa odseku 1 je obec povinná zabezpečiť zavedením miestnych daní alebo zvýšením sadzieb už zavedených miestnych daní podľa osobitného zákona. 11)

(24) Počas nútenej správy obec nesmie vstupovať do nových záväzkov vyplývajúcich z prijatia návratných zdrojov financovania s výnimkou prijatia návratného zdroja financovania po predchádzajúcom písomnom súhlase núteného správcu poskytnutého subjektom verejnej správy, bankou alebo pobočkou zahraničnej banky na splácanie záväzkov podľa odseku 1; ustanovenia § 17 ods. 2 a 6 sa v takom prípade nepoužijú.

(25) Ak obec neschváli krízový rozpočet v lehotách podľa odseku 21 alebo 23, hospodári podľa krízového rozpočtu zostaveného núteným správcom. Ak krízový rozpočet zostavuje nútený správca, je oprávnený vykonať v priebehu rozpočtového roka zmeny krízového rozpočtu rozpočtovými opatreniami uvedenými v § 14 ods. 2.

(26) Ministerstvo financií môže rozhodnúť o zrušení nútenej správy na základe návrhu núteného správcu, žiadosti obce, alebo ak zistí, že pominuli dôvody na jej trvanie. Konanie o zrušení nútenej správy sa začína dňom doručenia návrhu núteného správcu, žiadosti obce, alebo dňom, v ktorom ministerstvo financií zistí, že pominuli dôvody na jej trvanie. Ministerstvo financií rozhodne o zrušení nútenej správy najneskôr do 60 dní odo dňa začatia konania. Ak ministerstvo financií rozhodne o zrušení nútenej správy, oznámi to v tejto lehote písomne obci a nútenému správcovi. Rozhodnutie o zrušení nútenej správy obsahuje aj dátum, ktorým sa nútená správa zrušuje a zdôvodnenie jej zrušenia. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok. Rozhodnutie o zrušení nútenej správy sa doručí aj miestne príslušnému daňovému úradu.

(27) Príjmy a výdavky uskutočnené počas nútenej správy obec po zrušení nútenej správy zúčtuje so schváleným rozpočtom obce.

(28) Ustanovenia odsekov 1 až 27 sa rovnako vzťahujú aj na mestské časti, ktoré sú právnickými osobami podľa osobitného zákona; 3) pôsobnosť ministerstva financií vo vzťahu k týmto mestským častiam vykonáva hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava a mesto Košice.

(29) Ustanovenia odsekov 1 až 27 sa rovnako vzťahujú aj na vyšší územný celok.

 PIATA ČASŤ

 SPOLOČNÉ A PRECHODNÉ USTANOVENIA

 § 20

Ministerstvo financií môže subjektu, ktorému vyplývajú povinnosti z tohto zákona, uložiť za ich nesplnenie pokutu až do výšky 33 000 eur podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, 25) a to v lehotách podľa osobitného predpisu. 30)

 § 21

 Prechodné ustanovenia

(1) Návrh rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku na rok 2005 sa zostaví s prihliadnutím na platné ustanovenia tohto zákona o zostavení rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku.

(2) Ak sa upravuje rozpočtová klasifikácia na nasledujúci rozpočtový rok, návrh rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku na nasledujúci rozpočtový rok sa zostavuje v súlade s rozpočtovou klasifikáciou platnou na nasledujúci rozpočtový rok.

(3) Viacročný rozpočet obce alebo vyššieho územného celku sa po prvýkrát zostaví v roku 2006 na nasledujúce rozpočtové roky, počnúc rokom 2007.

(4) Na zostavenie záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku za rok 2004 sa vzťahuje doterajší predpis.

(5) Ozdravný režim a nútená správa zavedená nad obcou podľa doterajších predpisov sa skončí dňom účinnosti tohto zákona.

§ 21a

 Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2006

(1) Ustanovenia tohto zákona o zostavení záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku účinné od 1. januára 2006 sa po prvýkrát použijú na zostavenie záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku za rok 2005.

(2) Ak obec, nad ktorou je zavedená nútená správa, zostavila a schválila krízový rozpočet na rok 2006 podľa doterajších predpisov, je povinná krízový rozpočet zosúladiť s § 19 ods. 22 tohto zákona do 31. januára 2006.

 § 21b

 Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2007

Ustanovenia § 4 ods. 5, § 9 ods. 1, § 12 ods. 1 a 2, § 14 ods. 1 a § 16 ods. 5 písm. g) vo vzťahu k programom obce a programom vyššieho územného celku sa prvýkrát použijú na rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku na roky 2009 až 2011.

 § 21c

Ustanovenia § 10 ods. 7 a podmienky ustanovené v § 10 ods. 9 obec a vyšší územný celok nie sú povinné uplatňovať do 31. decembra 2010; v tomto období obec a vyšší územný celok nie sú povinné uplatňovať vo vzťahu k zabezpečeniu vyrovnanosti bežného rozpočtu ani ustanovenia § 12 ods. 3 a § 14 ods. 2 písm. c). To neplatí vo vzťahu k zostaveniu rozpočtu na roky 2011 až 2013.

 § 21d

(1) Do rozpočtového informačného systému sú obce a vyššie územné celky zapájané postupne, najneskôr do 1. januára 2014. Povinnosť poskytovania údajov do rozpočtového informačného systému sa na obce a vyššie územné celky vzťahuje od 1. januára 2014. Ak je program obce a program vyššieho územného celku na roky 2014 až 2016 schválený do 31. januára 2014, obec a vyšší územný celok poskytnú údaje schváleného programu obce a schváleného programu vyššieho územného celku do rozpočtového informačného systému do 20. februára 2014.

(2) Nútená správa zavedená ministerstvom financií nad mestskou časťou do konca roka 2013 sa skončí najneskôr 31. decembra 2014.

 Čl.II

Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 96/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 130/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 421/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 500/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 11/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 43/1993 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 252/1994 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z.z., zákona č. 229/1997 Z.z., zákona č. 225/1998 Z.z., zákona č. 233/1998 Z.z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999 Z.z., zákona č. 389/1999 Z.z., zákona č. 6/2001 Z.z., zákona č. 453/2001 Z.z., zákona č. 205/2002 Z.z., zákona č. 515/2003 Z.z., zákona č. 369/2004 Z.z., zákona č. 523/2004 Z.z. a zákona č. 535/2004 Z.z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 1 ods. 1 sa vypúšťajú slová "(§ 7)".

2. V § 7 odsek 1 znie:

"(1) Obec financuje svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov, dotácií zo štátneho rozpočtu a z ďalších zdrojov.".

3. V § 7 ods. 4 sa vypúšťajú slová "podľa normatívu určeného vládou".

4. V § 9 sa vypúšťa odsek 2.

Doterajšie odseky 3 až 6 sa označujú ako odseky 2 až 5.

5. Poznámky pod čiarou k odkazom 9a, 9b a 10 znejú:

"9a) Zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

9b) Zákon č. 466/2002 Z.z. o audítoroch a Slovenskej komore audítorov.

10) Napríklad zákon č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".

6. V § 11 ods. 4 písm. b) sa slová "dlhu a o prevzatí ručiteľského záväzku" nahrádzajú slovami "záruky za poskytnutie návratnej finančnej výpomoci zo štátneho rozpočtu".

7. V § 18f sa odsek 1 dopĺňa písmenom i), ktoré znie:

"i) plní ďalšie úlohy ustanovené osobitným zákonom.".

8. V poznámke pod čiarou k odkazu 16f sa citácia "Napríklad § 32a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov" nahrádza citáciou "Napríklad zákon č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov".

 Čl.III

Zákon č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení zákona č. 445/2001 Z.z., zákona č. 553/2003 Z.z. a zákona č. 523/2004 Z.z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V poznámke pod čiarou k odkazu 9 sa citácia "zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov" nahrádza citáciou "zákon č. 502/2001 Z.z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov".

2. V § 9 odsek 2 znie:

"(2) Samosprávny kraj financuje svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov, dotácií zo štátneho rozpočtu a z ďalších zdrojov.".

3. V § 9 sa vypúšťa odsek 3.

Doterajšie odseky 4 až 6 sa označujú ako odseky 3 až 5.

4. Poznámky pod čiarou k odkazom 11, 12, 12a a 13 znejú:

"11) Zákon č. 431/2001 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

12) Zákon č. 466/2002 Z.z. o audítoroch a Slovenskej komore audítorov.

12a) § 16 ods. 4 zákona č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

13) Napríklad zákon č. 583/2004 Z.z., zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".

5. V § 19e sa odsek 1 dopĺňa písmenom h), ktoré znie:

"h) plní ďalšie úlohy ustanovené osobitným zákonom.".

6. V poznámke pod čiarou k odkazu 18f sa citácia "Napríklad § 32a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov" nahrádza citáciou "Napríklad zákon č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".

Čl.IV

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia s výnimkou čl. I § 1 až 20, § 21 ods. 3 až 5, čl. II bodov 1 až 6, bodu 8, čl. III bodov 1 až 4 a bodu 6, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2005.

Zákon č. 611/2005 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2006.

Zákon č. 324/2007 Z.z. nadobudol účinnosť 1. septembrom 2007 s výnimkou čl. I bodu 10, ktorý nadobudol účinnosť 1. januárom 2008.

Zákon č. 54/2009 Z.z. nadobudol účinnosť 1. marcom 2009.

Zákon č. 426/2013 Z.z. nadobudol účinnosť 14. decembrom 2013 okrem čl. I bodov 1, 2, 4 až 15, 17 až 24, § 17 ods. 1 až 5, 7, 8 a 14 v bode 25 a bodov 26 až 36, ktoré nadobudli účinnosť 1. januárom 2014 a § 17 ods. 9 až 13 a 15 v bode 25, ktoré nadobudli účinnosť 1. januárom 2015 a § 17 ods. 6 v bode 25, ktorý nadobudol účinnosť 1. januárom 2017.

Zákon č. 361/2014 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2015.

 Ivan Gašparovič v.r.

 Pavol Hrušovský v.r.

 Mikuláš Dzurinda v.r.

 ____________________

1) Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

2) Zákon č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov.

3) § 2 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov.

 § 2 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb.

4) Zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

5) Zákon č. 564/2004 Z.z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

6) Zákon č. 150/2001 Z.z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z.z. o správach finančnej kontroly v znení zákona č. 182/2002 Z.z.

7) Napríklad zákon č. 597/2003 Z.z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení.

8) § 20 a 20a zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. v znení zákona č. 453/2001 Z.z.

9) § 3 zákona č. 523/2004 Z.z.

10) § 4 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z.z.

11) Zákon č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

12) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

13) Napríklad zákon č. 302/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.

14) § 2 ods. 2 zákona č. 213/1997 Z.z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení zákona č. 35/2002 Z.z.

15) Napríklad § 2 ods. 3 zákona č. 34/2002 Z.z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

16) Obchodný zákonník.

16a) § 31 zákona č. 523/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.

17) § 5 zákona č. 302/2001 Z.z.

17a) Napríklad § 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny.

17aa) Čl. 9 ods. 1 ústavného zákona č. 493/2011 Z.z. o rozpočtovej zodpovednosti.

17ab) § 4 zákona č. 523/2004 Z.z. v znení zákona č. 69/2012 Z.z.

17b) Čl. 5, 12 a 13 ústavného zákona č. 493/2011 Z.z.

17c) Napríklad § 6 a 9 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

18) Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 302/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.

19) Zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

20) Zákon č. 502/2001 Z.z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

20a) Napríklad § 8 ods. 4 a 5 zákona č. 523/2004 Z.z.

21) Zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov.

21a) § 2b ods. 2 zákona č. 291/2002 Z.z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 22. novembra 2012 č. MF/21513/2012-31, ktorým sa ustanovuje usporiadanie, obsahové vymedzenie, spôsob, termín a miesto predkladania informácií z účtovníctva a údajov potrebných na účely hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej správy (oznámenie č. 375/2012 Z.z.).

22) § 18 ods. 3 písm. b) zákona č. 516/2008 Z.z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

23) § 5 ods. 1 písm. f) zákona č. 607/2003 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov.

23a) § 66 a 97 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

23aa) Zákon č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov.

23b) Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z.z.

23c) Čl. 5 ods. 11 a 12 a čl. 12 ods. 10 a 11 ústavného zákona č. 493/2011 Z.z.

24) § 829 až 841 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

25) § 1 až 13, § 14 ods. 2, § 15 až 17, § 24 až 26, § 31 až 47, § 51 až 70, § 81 až 85 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

26) § 116 Občianskeho zákonníka.

27) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov, § 18c zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. v znení zákona č. 369/2004 Z.z.

28) § 2 ods. 1, 5 a 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 603/2003 Z.z.

29) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

30) § 31 ods. 14 zákona č. 523/2004 Z.z.

 

 85/1990 Zb.

 ZÁKON

z 27. marca 1990

 o petičnom práve

Zmena: 242/1998 Z.z.

Zmena: 112/2010 Z.z.

Zmena: 29/2015 Z.z.

                 Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone:

 Úvodné ustanovenia

 § 1

(1) Každý má právo sám alebo s inými obracať sa vo veciach verejného záujmu alebo iného spoločného záujmu so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami (ďalej len "petícia") na orgány verejnej moci.

(2) Na účely tohto zákona orgánmi verejnej moci sú

 a) štátne orgány,

b) orgány územnej samosprávy,

c) osoby, ktorým zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach iných osôb.

(3) Petíciou sa nesmie zasahovať do nezávislosti súdu.

(4) Petícia nesmie vyzývať k porušovaniu ústavy, zákonov a právne záväzných aktov Európskej únie, popieraniu alebo obmedzovaniu osobných, politických alebo iných práv.

§ 2

Vo výkone petičného práva sa nesmie nikomu brániť. Výkon tohto práva nesmie byť nikomu na ujmu.

 § 3

 Petičný výbor

(1) Na zostavenie petície, obstaranie podpisov pod ňu a doručenie petície orgánu verejnej moci môžu osoby podávajúce petíciu vytvoriť petičný výbor.

(2) Petičný výbor nie je právnickou osobou.

(3) V petícii sa určí osoba na zastupovanie v styku s orgánom verejnej moci, ktorá dovŕšila 18 rokov veku (ďalej len "zástupca"). Ak je vytvorený petičný výbor, určujú zástupcu členovia petičného výboru.

(4) zrušený od 1.9.2015.

 § 4

 Podpora petície

(1) Každý má právo spôsobom neodporujúcim zákonu vyzývať iné osoby, aby svojimi podpismi petíciu podporili.

(2) V petícii alebo v podpisovom hárku je osoba podporujúca petíciu povinná uviesť čitateľne svoje meno, priezvisko, adresu pobytu1) a svoj podpis, ak ide o fyzickú osobu, alebo svoj názov a sídlo, ak ide o právnickú osobu; osoba oprávnená konať v mene právnickej osoby uvedie čitateľne svoje meno, priezvisko, adresu pobytu a svoj podpis.

(3) Petíciu možno podporiť aj v elektronickej podobe pričom osoba podporujúca petíciu namiesto podpisu

 a) na účely potvrdenia podpory elektronickej petície uvedie svoju adresu elektronickej pošty,

 b) na účely potvrdenia podpory elektronickej petície uvedie svoju adresu elektronickej schránky,

 c) na účely potvrdenia podpory elektronickej petície pripojí svoj zaručený elektronický podpis, alebo

 d) vykoná potvrdenie podpory osobitným spôsobom prostredníctvom informačného systému pre elektronické zhromažďovanie údajov o osobách podporujúcich petíciu (ďalej len "petičný systém").

(4) Osobitný zákon môže ustanoviť aj ďalšie náležitosti petície.1a) Ak osobitný zákon1a) ustanovuje najnižší počet osôb podporujúcich petíciu alebo vek osôb podporujúcich petíciu, uvedie osoba podporujúca petíciu svoj trvalý pobyt. Petíciu podľa tohto odseku možno v elektronickej podobe podporiť iba podľa odseku 3 písm. b), c) alebo písm. d).

 § 4a

 Zhromažďovanie podpisov pod petíciu

(1) Požiadavky na petičný systém, spôsob ich posudzovania, spôsob identifikácie petičného systému a náležitosti osvedčenia o atestácii petičného systému ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Úrad vlády Slovenskej republiky.

(2) Petičný systém môže poskytovať svoju funkciu na účely podľa § 4 ods. 3 písm. d) iba na základe platného osvedčenia o atestácii petičného systému podľa odseku 1.

(3) Na účel uvedený v § 4 ods. 1 možno petíciu a podpisové hárky vystaviť na miestach prístupných verejnosti, vrátane takých miest v elektronickom prostredí. Na výkon práva podľa § 4 ods. 1 nie je potrebné povolenie orgánu verejnej moci, nesmie však nastať obmedzenie cestnej premávky, rušenie verejného poriadku, porušenie záujmov ochrany prírody a krajiny alebo iné obmedzenie práv alebo právom chránených záujmov iných osôb.

(4) Zhromažďovaním podpisov na mieste prístupnom verejnosti možno poveriť toho, kto dovŕšil 16 rokov veku.

(5) Osobám podporujúcim petíciu sa musí umožniť, aby sa s obsahom petície riadne oboznámili pred jej podpísaním. Ak podpisové hárky neobsahujú text petície, musia byť označené tak, aby bolo zrejmé, aká petícia sa má podporiť podpismi; na každom podpisovom hárku musí byť uvedené meno, priezvisko a adresa pobytu1) zástupcu.

(6) Ak petícia obsahuje podpisové hárky, musí osoba podávajúca petíciu uviesť pod jej textom počet priložených podpisových hárkov. Podpisové hárky musia byť unikátne označené. Ak bola petícia podporená aj v elektronickej podobe podľa § 4 ods. 3, osoba podávajúca petíciu

 a) pri podpore podľa § 4 ods. 3 písm. a) priloží podpisové hárky zaznamenané na elektronickom nosiči dát alebo uvedie namiesto podpisových hárkov zoznam osôb podporujúcich petíciu spolu s údajmi podľa § 4 ods. 2 a ods. 3 písm. a),

 b) pri podpore podľa § 4 ods. 3 písm. b) priloží podpisové hárky zaznamenané na elektronickom nosiči dát alebo uvedie namiesto podpisových hárkov zoznam osôb podporujúcich petíciu spolu s údajmi podľa § 4 ods. 2, ods. 3 písm. b) a ods. 4,

 c) pri podpore podľa § 4 ods. 3 písm. c) priloží podpisové hárky v elektronickej podobe,

 d) pri podpore podľa § 4 ods. 3 písm. d) uvedie namiesto podpisových hárkov zoznam osôb podporujúcich petíciu spolu s údajmi podľa § 4 ods. 2, ods. 3 písm. d) a ods. 4.

(7) Orgán verejnej moci nemusí brať do úvahy podporu petície tých osôb, ktoré o sebe uviedli údaje nečitateľne, neúplne alebo nepravdivo.

 Podanie a vybavenie petície

 § 5

 Nadpis zrušený od 1.9.2015

(1) Petícia musí byť písomná, označená slovom "petícia" a musí obsahovať predmet verejného alebo iného spoločného záujmu. Každý člen petičného výboru uvedie v petícii meno, priezvisko a adresu pobytu.1) Zástupca pripojí v petícii k svojmu menu, priezvisku a adrese pobytu1) aj podpis.

(2) Písomná forma sa považuje za zachovanú aj vtedy, ak je petícia podaná prostredníctvom petičného systému alebo je podaná elektronicky a podpísaná zaručeným elektronickým podpisom2) osoby podávajúcej petíciu.

(3) Orgán verejnej moci, ktorému bola petícia doručená, je povinný petíciu prijať. Ak z obsahu petície vyplýva, že nie je príslušný vybaviť ju, petíciu do desiatich pracovných dní odo dňa jej doručenia postúpi príslušnému orgánu verejnej moci a oznámi to zástupcovi. Ak nie je príslušný na vybavenie jej časti, kópiu petície s uvedením príslušnej časti do desiatich pracovných dní postúpi príslušnému orgánu verejnej moci a oznámi to zástupcovi. Pri postúpení petície podanej elektronicky postupuje orgán verejnej moci podľa osobitného predpisu.2a)

(4) Ak petícia nemá náležitosti podľa odseku 1, príslušný orgán verejnej moci do desiatich pracovných dní od jej doručenia písomne vyzve zástupcu alebo osobu, ktorá petíciu podala, aby odstránila nedostatky petície najneskôr do 30 pracovných dní od doručenia výzvy, s poučením o následku ich neodstránenia. Ak sa v ustanovenej lehote nedostatky petície neodstránia, orgán verejnej moci petíciu odloží.

(5) Príslušný orgán verejnej moci je povinný prešetriť a vybaviť petíciu tak, aby zistil skutočný stav veci, jeho súlad alebo rozpor s právnymi predpismi a verejným alebo iným spoločným záujmom. Výsledok vybavenia petície písomne oznámi do 30 pracovných dní od doručenia petície alebo od odstránenia jej nedostatkov podľa odseku 4 zástupcovi. Vo zvlášť zložitých prípadoch, príslušný orgán verejnej moci písomne oznámi zástupcovi, že petícia sa vybaví v lehote najneskôr do 60 pracovných dní. Ak tento zákon neustanovuje inak, pri prešetrení petície sa primerane postupuje podľa osobitného predpisu.7)

(6) Ak z obsahu petície vyplýva, že petíciu nemožno vybaviť podľa odseku 5, orgán verejnej moci príslušný na vybavenie petície obsahujúcej žiadosť alebo návrh posúdi jej obsah a zašle písomnú odpoveď spolu s odôvodnením zástupcovi v lehote podľa odseku 5. Za písomné oznámenie výsledku vybavenia petície podľa odseku 5 alebo odseku 6 sa považuje aj elektronické doručenie elektronického úradného dokumentu2b) alebo oznámenie výsledku prostredníctvom petičného systému použitého na podporenie petície.

(7) Orgán verejnej moci je povinný zverejniť výsledok vybavenia petície na svojom webovom sídle,2c) ak ho má zriadené a na elektronickej úradnej tabuli,2d) ak to technické podmienky umožňujú, a to do desiatich pracovných dní od jej vybavenia. Povinnosti podľa osobitných predpisov2e) nie sú prvou vetou dotknuté.

 § 5a

Ak vznikne spor o príslušnosť na vybavenie petície, orgán verejnej moci, ktorý petíciu prijal, ju do desiatich pracovných dní odo dňa, keď sa o spore dozvedel, postúpi na rozhodnutie Úradu vlády Slovenskej republiky.2f) Ten do desiatich pracovných dní od jej doručenia určí, ktorý orgán verejnej moci má petíciu alebo jej časť vybaviť alebo rozhodne, že petíciu vybaví sám.

 § 5b

Ak petícia podaná v tej istej veci neobsahuje nové skutočnosti, orgán verejnej moci oznámi zástupcovi alebo osobe, ktorá petíciu podala, stanovisko a spôsob vybavenia pôvodnej petície. Pri hromadnom podávaní petícií tak môže urobiť v periodickej tlači alebo ostatných hromadných informačných prostriedkoch.

 § 5c

Ak je predmetom petície činnosť orgánov územnej samosprávy, jej poslancov alebo štatutárneho orgánu organizácie, ktorej zriaďovateľom je orgán územnej samosprávy, petíciu vybavuje príslušný orgán územnej samosprávy.3)

 § 5d

(1) Ak petíciu podporí aspoň 10 000 osôb, prerokuje ju príslušný orgán verejnej moci s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky so zástupcom a petičným výborom. Ak v petícii nie je určený petičný výbor, má zástupca právo prizvať na prerokovanie najviac ďalšie dve osoby.

(2) Iný vecne príslušný orgán verejnej moci ako orgán verejnej moci uvedený v odseku 1 prerokuje petíciu so zástupcom a petičným výborom vtedy, ak petíciu podporilo najmenej 1000 osôb alebo aspoň 8% osôb oprávnených voliť do orgánov samosprávy obce,3a) ktorej bola petícia určená.

(3) Ak je petícia podľa odseku 2 určená obecnému zastupiteľstvu alebo zastupiteľstvu samosprávneho kraja, je zastupiteľstvo povinné petíciu prerokovať na svojom zasadnutí a umožniť vystúpiť počas prerokovania petície zástupcovi a členom petičného výboru.

(4) Orgán verejnej moci nie je povinný prerokovať petíciu, ak jej obsahu vyhovie v plnom rozsahu.

(5) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa nevzťahujú na Národnú radu Slovenskej republiky a vládu Slovenskej republiky.

 § 6

Ak vzišla petícia zo zhromaždenia, 4) platia pre ňu ustanovenia § 1 až 3 a 5 tohto zákona s tým, že musí byť uvedené, z akého zhromaždenia vzišla a ako bola zhromaždením schválená; petičným výborom sa rozumie zvolávateľ zhromaždenia.

 § 6a

 Súčinnosť pri vybavovaní petície

(1) Na výzvu príslušného orgánu verejnej moci je zástupca povinný do desiatich pracovných dní od doručenia výzvy poskytnúť nevyhnutnú súčinnosť pri vybavovaní petície. Ak zástupca bez objektívneho dôvodu neposkytne súčinnosť v tejto lehote, orgán verejnej moci nie je povinný petíciu vybaviť. O tomto následku musí byť zástupca písomne poučený už vo výzve na poskytnutie súčinnosti pri vybavovaní petície. V čase od odoslania výzvy na poskytnutie súčinnosti do jej poskytnutia lehota na vybavenie petície neplynie.

(2) Orgány verejnej moci a nimi zriadené organizácie, ako aj štátne fondy a verejnoprávne inštitúcie sú povinné poskytnúť orgánu vybavujúcemu petíciu potrebné doklady, iné písomnosti, vyjadrenia, informácie vrátane technických nosičov údajov na vybavenie petície, ako aj súčinnosť nevyhnutnú pri vybavovaní petície, ak osobitný predpis 5) neustanovuje inak. Od iných právnických osôb a od fyzických osôb možno požadovať súčinnosť len s ich súhlasom, ak osobitný predpis 5) neustanovuje inak.

 Spoločné ustanovenia

 § 7

(1) Každý, kto sa podieľa na vybavovaní petície, sám uhrádza trovy, ktoré mu vznikli s jej vybavovaním.

(2) Ak tento zákon alebo osobitný predpis 6) neustanovuje inak, na prijímanie, evidovanie, vybavovanie a kontrolu vybavovania petícií sa primerane použijú ustanovenia zákona o sťažnostiach. 7)

 § 8

 Zrušený od 1.9.2015

 § 9

 Na vybavovanie petícií podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 7a)

 § 9a

 Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2010

Na petície, ktoré boli doručené orgánu verejnej moci pred 1. júlom 2010, a na ich vybavenie sa vzťahujú predpisy účinné do 30. júna 2010.

 § 9b

 Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2015

(1) Úrad vlády Slovenskej republiky vydá všeobecne záväzný právny predpis podľa § 4a ods. 1 do 31. decembra 2016. Petíciu podľa § 4 ods. 4 nemožno podporiť v elektronickej podobe do 31. decembra 2016.

(2) Na vybavenie petície, doručenej orgánu verejnej moci pred 1. septembrom 2015, sa vzťahuje právna úprava účinná do 31.augusta 2015.

 § 10

                 Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.

                 Zákon č. 242/1998 Z.z. nadobudol účinnosť 1. septembrom 1998.

                 Zákon č. 112/2010 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júlom 2010.

                 Zákon č. 29/2015 Z.z. nadobudol účinnosť 1. septembrom 2015.

 Havel v.r.

 Dubček v.r.

 Čalfa v.r.

 ____________________

1) Napríklad zákon č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

1a) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, zákon č. 180/2014 Z.z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

2) Zákon č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

2a) § 17 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 214/2014 Z.z.

2b) § 27 zákona č. 305/2013 Z.z.

2c) § 2 ods. 1 písm. u) zákona č. 275/2006 Z.z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

2d) § 34 zákona č. 305/2013 Z.z.

2e) Napríklad zákon č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 11 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z.z.

2f) § 24 ods. 1 písm. b) zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

3) § 10 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

 § 2 zákona č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch).

3a) § 163 zákona č. 180/2014 Z.z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

4) § 6 ods. 7 zákona č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve.

5) Napríklad zákon č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov, § 11 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 89 až 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

6) Napríklad § 133 a 134 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

7) Zákon č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach.

7a) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.